Kristína Nemčková je najmladšia víťazka kuchárskej súťaže MasterChef. Vydala vlastnú kuchársku knihu #UPGRADE (inovujúcu tradičné slovenské i české recepty), ktorá sa stala bestsellerom. Nedávno si splnila ďalší sen – absolvovala vyhlásenú Le Cordon Bleu v Londýne. Požiadali sme Kristínu o rozhovor a vyšlo z toho krásne rozprávanie o varení, skúsenostiach a ďalších plánoch.
Môžete nám bližšie predstaviť, ako kuchárska kniha vznikla?
Nápad na koncept kuchárky #UPGRADE, ktorá je z jednej polovice o tradičných československých receptoch a z druhej polovice o inováciách k týmto receptom, vznikol presne na finále súťaže MasterChef pred dvoma rokmi. V hladisku sedela aj moja „hostitelská mama” z USA, u ktorej som rok bývala počas stredoškolského študentského programu. Keď sa dozvedela, že budem vo finále, priletela a aj keď počas nakrúcania nerozumela ani slovo, bola nadšená tým, že som pre hlavný chod vybrala babičkin jednoduchý tradičný recept a pretvorila ho na „upgrade“ verziu. Na druhý deň, po mojom víťazstve, sa nás doma opýtala, či sme niekedy videli kuchársku knihu s týmto konceptom. Celá rodina sa pre nápad s originálnou kuchárkou nadchla a o pár dní neskôr sme začali na knihe pracovať.
Spolu s babičkou, ktorá je vášnivou kuchárkou a celý život sa tým živila, sme v našej domácej kuchyni uvarili vsetky jedla, moja mama spravila fotky a redakčne zastrešila celú knihu. Otec sa postaral o výber tlačiarne, bratranec mi pomohol s webovými stránkami a za tri mesiace sme odovzdali tlačové údaje do tlačiarne. Nebolo to vôbec jednoduché a nikdy by som neverila, koľko roboty je za tvorbou kuchárky. Pracovali sme na knihe naozaj aj 15 hodín každý deň a varenie bolo to najľahšie. Najviac času zabralo písanie receptov a ich presných postupov, úprava fotiek, grafické spracovanie celej knihy, výber papiera, obálky, balenie a potom aj distribúcia. Sama by som to ťažko dokázala. Do knihy sa zapojil takmer každý člen naše rodiny a preto o kuchárke #UPGRADE hovorím, že je rodinným projektom.
Knihu sme vydali na vlastné náklady, bez pomoci vydavateľa a distribúcie, s predajom cez vlastný e-shop www.madebykristina.cz.
Dodnes má kniha, vďaka nápadu prepojiť tradície s inováciou v kuchyni, veľký úspech a vďaka jej predaju som si zarobila na štúdium gastronomickej školy Le Cordon Bleu v Londýne, ktorú som toto leto vyštudovala a získala Grand Diplome.
V gastronómii, kde dominujú muži, ste štartovala ako veľmi mladá žena: bolo pre vás náročné s kuchárskou knihou preraziť?
Mala som šťastie a tiež sa mi v hlave s knihou vytvorila jasná predstava. Nechcela som „ďalšiu” obyčajnú kuchárku, farebnú obálku s mojou vysmiatou fotkou alebo tanierom, ani v knihe celý môj životný príbeh. Bola som rozhodnutá ísť do risku a preniesť do knihy svoj minimalistický pohľad na gastronómiu. Jedlo v mojej kuchárke hrá hlavnú rolu. Kuchárka #UPGRADE je jednoducho iná ako ostatné kuchárske knihy a pritom taká blízka každému, kto má rád české a slovenské jedlo. Možno práve „odlišnosť” a správne načasovanie pri vydaní knihy mi pomohli preraziť a nemá s tým nič spoločné genderové rozdelenie v gastronómii. Minimálne ja tento rozdiel nevnímam.
A aký vplyv na to mala vaša účasť v súťaži MasterChef?
Súťaž som si užívala od prvej až do poslednej chvíľe a rada o nej hovorím, že to bol intenzívny kurz varenia s rovnakými fanúšikmi varenia ako som ja. Nešla som do súťaže vyhrať ani sa presláviť. Chcela som si to vyskúšať, pretože už ako dieťa som so zatajeným dychom hltala každý diel vtedy ešte česko-slovenskej verzie súťaže. Bolo mi možo 8 – 9 rokov a inšpirovala som se súťažiacimi a doma skúšala rovnaké recepty. Tiež som si v tom čase založila svoj profil na facebooku s názvom “Som MasterChef”, ktorý dnes nesie názov “Made by Kristína. Možno sa mi tým splnil detský sen, ale súťaž ma utvrdila v presvedčení, že sa chcem vareniu venovať profesionálne.
Samotné víťazstvo v súťaži bola len povestná čerešnička na torte, najcennejšia je pre mňa tá skúsenosť, priatelia, ktorí mi zostali aj po súťaži a tiež možnosť stretnúť sa a navariť pre troch skvelých kuchárov vrátane toho s michelinskou hviezdou.
Mohla ste si vďaka výhre v súťaži splniť sen ísť do Londýna alebo by ste si ho splnila aj bez výhry?
Výhra v súťaži je pol milióna korún a nie je tajomstvom, že sa musí pred vyplatením zdaniť, takže som dostala niečo cez 400 tisíc. Ročné štúdium na kuchárskej škole Le Cordon Bleu stojí 37 tisíc libier, čo je viac ako milión korún a treba zarátať aj náklady na bývanie a život v Londýne. Výhra by mi nestačila ani na jeden semester. Na štúdium som si zarobila predajom kuchárskej knihy. Dá sa povedať, že som výhru správne investovala do produkcie vlastnej knihy a jej zárobok do vlastného vzdelania.
Aký bol ročný kurz v Le Cordon Bleu?
Štúdium na škole prebieha 6 dní v týždni, v prípade, že si zvolíte program Grand Diplome. Je to kombinácia dvoch predmetov – varenie (Culinary) a pečenie (Pastry) a skladá sa z teoretických, demonštračných a praktických hodín. Celé štúdium je rozdelené do troch semestrov, vždy na ich konci musí študent spraviť písomné a praktické skúšky. Hodnotenie na konci semestrov je v percentách a hodnotí sa nielen vzhľad a chuť jedla, ale aj priebeh prípravy, dodržanie postupu, hygiena a zužitkovanie všetkých surovín, čiže odpad.
Vyučujú naozaj dobrí šéfkuchári s dlhoročnými skúsenosťami z reštaurácií. Moje očakávanie bolo štúdiom naplnené. Bola som samouk, do školy som si išla pre základy a pochopenie technik pri príprave jedla. Som si teraz v kuchyni istejšia a viac tomu rozumiem a tiež som krôčik od cieľa stať sa profesionálnou kuchárkou. Chýba mi už len to najcennejšie a to prax.
Čo ďalšie teraz máte v pláne, zostávate v Londýne?
V Londýne zostávam. Počas školy som využila jediný voľný deň a zamestnala sa zadarmo ako stážistka v reštaurácii s dvoma michelinskými hviezdami, Story. Ta mi teraz ponúkla pracovné miesto, v septembri k nim nastúpim do kuchyne. Bude to dril a ja sa už neviem dočkať. Neskôr budem možno pripravená viesť vlastnú kuchyňu. Držte mi palce!
Čo by ste odporučila našim čitateľom ako základné vybavenie pre domácu kuchynu? Do čoho sa oplatí investovať?
Mám rada menej, ale kvalitne. Ako každý kuchár, aj ja potrebujem v kuchyni kvalitný nôž. Používam japonské nože z damascénskej ocele a nedám na ne dopustiť. U nás doma vládne prírodný materiál, najmä drevo a preto ho mám rada aj v kuchyni. Mojou vášňou a tiež zberateľským koníčkom sú keramické a drevené taniere, kde každý z nich nesie vlastný príbeh.
Nôž a masívna veľká drevená doska na krájanie, na tom by som nikdy nešetrila. Kvalitný nôž je na celý život a nepotrebujete celú sadu, stačia vám 2 – 3 veľkosti. A doska na krájanie je základ, musí vydržať záťaž aj vlhkosť a mať dostatočne veľkú plochu na krájanie. Žiadny mini lopárik! Já osobne rada doma používam masívnu drevenú dosku z orechu vyrobenú pre mňa na mieru s rozmerom 50 x 35 cm. Nemá žiadne zbytočné zárezy a vďaka masívnej konštrukcii pekne drží na pracovnej ploche. Okrem spracovania mäsa, na ktoré radšej používam z hygienických dôvodov plastovú dosku, na nej pripravujem pri varení úplne všetko.
Téma udržateľnosti a ekológie rezonuje celým svetom. Ovplyvňuje to vaše rozmýšľanie nad výberom potrieb do kuchyne?
Téma udržateľnosti sa ma rozhodne dotýka a sprevádza životom pri výbere oblečenia, surovín a pomôcok do kuchyne. Sledujem tiež trendy udržateľnosti pri varení a učím sa variť bezodpadovo. Nie som odborník na túto tému, ale nie je mi to ani jedno. Udržateľnosť vnímam aj z pohľadu pôvodu materiálu, ale aj výrobného procesu, kto za výrobou stojí. Keď sa dá, zisťujem si viac o výrobku a rada podporujem lokálnych návrhárov a výrobcov.
.png)
