Ako na lepenie dreva

Technologický proces lepenia dreva nie je síce nijako náročnou technikou, predchádza mu však dôkladná štúdia. Dokonalý výrobok je totiž výsledkom niekoľkých podmienených faktorov. Na čo musíte najviac myslieť? Rozhodne na výber vhodného lepidla, dokonalú prípravu podkladu a na to, na čo je výrobok určený. Pri dodržaní týchto zásad je drevo veľmi dobre lepiteľným materiálom. Nasledujúci článok môžete považovať aspoň za menší rázcestník, ktorý vám v tomto ohľade môže byť nápomocný.

Aké drevo je k lepeniu najviac vhodné?

Každý druh dreva má svoje špecifické vlastnosti. Ak sa teda na nejaký výrobok chystáte, venujte pozornosť nasledujúcim bodom. 

• Prvým a veľmi zásadným krokom je zistiť si, aké drevo budeme mať v rukách.
• Následne by sme mali vedieť určiť, či sa jedná o drevo mäkké alebo tvrdé.
• Nie vždy musíte pracovať s naozajstným drevom, to je skôr vzácnosť. Stále častejšie sa na trhu objavujú podklady na báze dreva, ako je napríklad preglejka, OSB doska, cementotrieskové dosky a MDF.
• Zvláštné vlastnosti majú exotické a veľmi tvrdé dreviny, ale aj v našich končinách dostupné dreviny (orech a jaseň – oboje patrí k drevu krásneho vykreslenia) a ovocné stromy (čerešňa, slivka, hruška, marhuľa). Aj k tomu je potreba pri výrobe a následnému lepeniu prihliadnuť.

Lepenie mäkkého dreva

Všeobecne a zjednodušene sa dá povedať, že mäkké drevo sa lepí veľmi dobre. K mäkkému drevu sa radí napríklad smrek, borovica, jelša a lipa. Podobné vlastnosti ako mäkké drevo majú aj vyššie spomínané produkty na báze dreva – preglejka, drevotrieska, drevoštiepkové dosky aj dosky MDF a HDF.

Lepenie tvrdého dreva

Lepenie tvrdého dreva je tak trochu oriešok aj pre skúsených domácich majstrov. Na lepenie kladie drevo tvrdých drevín (dub, buk, smrekovec), ale aj ovocných stromov oveľa vyššie nároky. Lepidlo potrebuje viac času na to, aby preniklo do hustejších vlákien tvrdých dosiek. Pokiaľ sa napriek tomu rozhodnete lepiť takto tvrdé drevo, dobre si teda rozmyslite druh lepidla, ktoré na daný výrobok použijete.

Ako správne pripraviť drevený povrch

Nie je prekvapením, že lepený spoj oveľa lepšie drží na hladkej a upravenej ploche. Pokiaľ je povrch nerovnomerný, vznikajú trhliny, ktorým sa hovorí napäťové centrá. V tej chvíli sa v takej priehlbine hromadí lepidlo a samotná adhézia nikdy nie je presná. Nepriaznivé napätie môže pri mechanickej námahe totiž spôsobiť porušenie spoja a následne rozlepenie celého výrobku.

Dokonale hladký a na lepenie vhodný povrch vytvoríme najlepšie frézovaním. Nedisponujete vlastnou frézou? Pre dokonale vybrúsený a hladký povrch využijeme schopnosti brúsneho papiera (odporúčame brusnosť 120). Rozdiel v adhézii bude minimálny.

Umiestnenie hotového výrobku

Pokiaľ stále váhate, kam vami vyrobenú vec umiestnite, tak v tomto bode sa už musíte definitívne rozmyslieť. Nároky na výrobok z dreva sa rôznia podľa toho, kam daná vec príde. Inak sa produkt bude chovať v interiéri, exteriéri alebo napríklad v kupelni, či v pivnici. Výber lepidla preto musíte podriadiť tomu, či bude výrobok vo vlhkom a chladnom prostredí, alebo ho naopak bude obklopovať teplo a sucho. Pozornosť by ste mali venovať aj kolísavosti teploty a vlhkosti (napr. vonkajší priestor bez striešky).

Prečo je dôležitá vlhkosť dreva

Vlhkosť dreva je ďalším dôležitým a domácimi majstrami často zabudnutým faktorom. Zrejme pre vás nebude novinkou, že najlepší a najkvalitnejší výsledok pri lepení dosiahnete so suchým drevom. Suchým drevom rozumieme takú dosku, ktorej vlhkosť sa pohybuje v rozmedzí od 8 – 12 %. Existujú však aj lepidlá, ktoré dokážu zlepiť materiál s vyššou vlhkosťou (max 25%). Spoluúčasť vlhkosti na lisovanom čase hovorí jasne – čím vlhkejšie drevo, tým dlhšia je doba lisovania.

Pri lepení vlhkejšieho dreva musíme výrazne znížiť alebo úplne vylúčiť prísun vlhkosti do lepiacich škár. Ako?

• kontaktným vysušením lepených plôch
• nastavovaním a plnením lepidla (plnené lepidlá obsahujú prímesi, ktoré môžu výrazne znížiť vlastnosti samotného lepenia)
• použitím vhodnejších lepidiel
• znížením nánosu lepidla

Rázcestník lepidiel a ako sa nepomýliť

Pokiaľ dokonale poznáte vlastnosti daného kusu, ktorý držíte v rukách, viete kam daný výrobok bude umiestnený a v neposlednom rade ste nepodcenili dôkladnú úpravu povrchu, môžeme už prejsť k tomu najdôležitejšiemu bodu a tým je správny výber lepidla.

• Disperzné lepidlá – Zrejme najčastejšie používané lepidlo v kutilskej tvorbe. Adhézna väzba medzi lepidlom a drevom (adherendom) vzníká vo chvíli, kedy sa zo zmesi lepidla začne vytrácať voda a molekuly sa teda snažia uchytiť na čokoľvek v okolí – v tomto prípade na drevo.
• Izokyanátové lepidlá – Vytvrdzujú sa veľmi rýchlo (už po niekoľkých sekundách), odporúčame ich teda najmä na menšie plochy. Dokonca ani nebudete potrebovať toľko sily na zlepenie. Potrebujete rýchlo zlepiť nejakú drevenú dekoráciu? Alebo sa vám rozbil drevený rámik? Potom stiahnite po izokyanátovom lepidle. 
• Rezorcinolová lepidlá – Zrejme najakostnejšie a drahé lepidlo vznikajúce reakciou rezorcínu s formaldehydom. Do tekutého lepidla pridáme tvrdidlo a tým sa vlastne ukončí proces tuhnutia. Adhézia vzniknutá zlúčením týchto dvoch prvkov vyniká svojou pevnosťou a odolnosťou voči vode. Rezorcinolové lepidlo si trúfne aj na tvrdšie a exotickejšie drevo. Osobne odporúčame tento druh lepidla na výrobky z olivového dreva, ktoré sa stále častejšie používá v kuchyni. Aj napriek svojej tvrdosti sa pri častom používaní môže niečo zlomiť. 
• Epoxidové lepidlá – Skladajú sa z dvoch zložiek – živice a tvrdidla. Poradia si aj s pomerne vlhkým prostredím. Tmel teda bez obáv môžeme používat napríklad v kúpeľni. Epoxidové lepidlo nepatrí k tým najlacnejším, pre začiatočníkov o však môžeme vrelo odporučiť. Jeho aplikácia je nenáročná a výsledok vždy stojí za to. 
• Polyuretanové lepidlá – Jednozložkové lepidlo vznikajúce reakciou polyizokyanátov a polyhydroxyesterov bez splodín. Kombináciou týchto látok vzniká celá škála lepidie s rôznymi vlastnosťami, ktoré väčšinou dosahujú kategórie D4. Dokonale odolávajú vlhkosti a poveternostným vplyvom. Nemusíte sa ich teda báť použiť v exteriéri. Po polyuretanovom lepidle siahneme najmä vo chvíli, kedy bežné acetátové lepidlá zlyhavajú, teda v prípade veľmi tvrdých až exotických driev (tie sa totiž občas chovajú ako mastné). Lepidlo má po chemickej stránke veľmi podobné vlastnosti ako montážna pena. Pri lisovaní teda môže prebytok vytiecť a napeniť. Po zaschnutí zvyšok lepidla jednoducho orežeme. Toto lepidlo sme použili napríklad pri výrobe vtáčej búdky a skvele sa osvedčilo.
• Kontaktné rozpúšťadlové lepidlá – využijete ich najmä na plošné lepenie. Vynikajú svojou priľnavosťou a pružnosťou. Vďaka svojej vodeodolnosti sú vhodné aj pre exteriérové využitie alebo lepenie podláh. Najlepšie sa hodí na laminátové dosky, mäkké drevo, drevovláknité dosky a v neposlednom rade aj na preglejku.

Označenie disperzných lepidiel

Nemecký inštitút pre normovanie rozdelil gleje podľa ich vodovzdornosti, ale aj následnému namáhaniu.

• D1 – Skupina lepidiel patriaca do kategórie D1 sa hodí najmä pre zlepence na báze dreva, ktoré sú vysušené na požadovanú hodnotu. Skvele sa hodí napríklad na lepenie preglejky alebo výrezov z preglejky. Následný výrobok by mal byť umiestnený v suchých vnútorných priestoroch, kde vlhkosť dreva neprekročí 15%. 
• D2 – Podobne ako kategória D1 sú tieto lepidlá zásadne interiérové. Vlhkosť dreva by nemala prekročiť 18%. Pokiaľ radi sami tvoríte a DIY je vám blízké, tak by vám doma rozhodne nemal tento druh lepidla chýbať.
• D3 – Lepidlá, ktoré spadajú do kategórie D3, sa nebojíme použiť napríklad na ovocné dreviny. Najväčší problém ale môže byť v ich kyslosti – pH si vie pohrať s farbou dreva. Viditelne to môžeme zaznamenať napríklad pri čerešni. Výrobcovia lepidiel pH faktor v zložení často neuvádzajú, preto odporúčame poradiť sa s odborníkom. Výrobok je možné umiestniť aj v exteriér, pokiaľ je chránený pred poveternostnými vplyvmi. Lepidlo znesie mierne tečúcu a prípadne kondenzovanú vodu. 
• D4 – Velmi pevné, akostné a vodeodolné lepidlá, ktoré je možno dokonca použiť aj na vlhšie drevo sú tie, ktoré sú označené kategóriou D4. Ide o zmesi, za ktoré si priplatíte, ich kvalita je však bezkonkurenčná. Výrobky zlepené týmto lepidlom môžete hrdo vystaviť na záhrade bez toho, aby hrozilo rozklíženie. Pokiaľ zlepujeme tvrdé, či exotické drevo, tak po inej kategórii ani nepozeráme. Osvedčilo sa napríklad pri výrobe záhradného nábytku pre deti, ale aj opravy leňošiek pre chvíle pohody na verande.

Lepenie dreva – návod

• Rozmyslíme si, kam výrobok umiestníme (interiér, či exteriér) a aké budú nároky na lepidlo.
• Pre správny výber lepidla musíme správne určiť druh a vlhkosť dreva aj jeho vlastnosti.
• Povrch dôkladne pripravíme. Adherend by mal byť suchý, bez prachu a do hladka vybrúsený, ešte lepšie vyfrézovaný. 
• Vyberieme vhodné lepidlo.
• Lepidlo väčšinou natierame na jednu plochu.
• Pretože lepidlo nesmie zaschnúť, pracujeme rýchlo a v priebehu 5 minút obe časti k sebe zlepíme.
• Pomocou stolárskych svoriek sa lepené části pevne stlačia. Najmenej na 15 minút, ale dokonalej pevnosti dosiahne po 24 hodinách. Lepidlo pod tlakom oveľa lepšie preniká do vlákien a vytvára natoľko pevné a súvislé spojenie, že je mnohokrát pevnejšie než samotné drevo. Samozrejme sa vždy riadime návodom na lepidle. Niektoré lepidlá schnú aj 48 hodín.

Nezvyčajné požiadavky na lepenie dreva

Veľakrát potrebujeme vytvoriť extrémne pevný spoj, ktorý bude odolávať mechanickej námahe, alebo potrebujeme spojiť drevo s iným materiálom (napríklad kovom). Pokiaľ má výrobok špecifické vlastnosti, je s ním nejako pracované, tak v tom prípade odporúčame použiť lepidlá z kategórie D3 a D4 (epoxidové a polyuretánové lepidlá), a to aj keď sa bude jednať napríklad o interiérové veci. Horšie sa lepí aj dyha alebo zakrivené plochy. V tomto prípade môžete siahnuť po rozpúšťadlovom kontaktnom lepidle. Pri lepení dyhy z ovocných drevín majme opäť na mysli možnú zmenu farebného nádychu pri použití lepidla.