Návody, Strana 10

Vypaľovanie do dreva sa v poslednom čase dostalo do popredia záujmu domácich majstrov a umelcov. Ešte ste nič vypaľovať neskúšali? Tak to rýchlo napravte, pretože vypaľovanie na drevo vás veľmi rýchlo chytí za srdce. 

Pyrografia, čiže umelecké vypaľovanie do dreva, je fascinujúca technika, ktorá vyžaduje precíznosť a kreativitu. V tomto článku sa pozrieme na základy pyrografie, správny výber nástrojov a dreva, a samozrejme na to, ako dosiahnuť ohromujúce výsledky.

Obsah

• Čo je to gravírovanie a pyrografia
• Ako začať s vypaľovaním do dreva?
• Aké drevo je na vypaľovanie najlepšie?
• Ako na pyrografii?
• Návod na vypaľovanie do dreva?
• Vyrobte originálny darček DIY
• Najobľúbenejšie vzory na pyrografii
• Na aké materiály je možné pyrografiu ešte použiť?

Čo je to gravírovanie a pyrografia?

Ide o metódu ručného vypaľovania. Táto technika vlastne odoberá daný materiál (drevo sublimuje) a tým vytvára najrôznejšie logá, nápisy, obrázky a mnohé iné. Tvorivé osoby, ktorým nie sú cudzie ručné práce môžu využiť zručnosti gravírovacieho pera, ktoré pre domáce použitie bohato stačia.

Pyrografia má s gravírovaním veľa spoločného, ​​len má užšiu špecifikáciu. Ako totiž napovedá už jej názov, tak sa jedná o "písanie ohňom". Pyrografia sa teda používa najmä na nápisy, odkazy a inú textáciu kaligrafického rázu. Kto si netrúfa na samotné písmo, môže s prehľadom použiť niektorú z kaligrafických šablón. Výsledok bude určite skvelý v oboch prípadoch.

Ako začať s vypaľovaním do dreva?

• Na začiatok sa rozhodne obrňte trpezlivosťou a počítajte s tým, že dielo sa vám podarí až na niekoľkokrát pokus.
• Pre začiatky odporúčame použiť drevenú preglejku.
• Na výbere správnej vypaľovačky nešetríme. S lacnými gravírovacími perami a vypaľovačkami do dreva sa toho veľa nenaučíte. Ako vybrať vypaľovačku do dreva vám zodpovie jeden z našich minulých článkov.
• Na začiatok zvoľte jednoduché motívy - zložitejšie obrazce trvajú dlhšie a mohli by vás odradiť.

Veľa začínajúcich kreatívcov sa nás pýta, či je vypaľovanie do dreva časovo náročné. A my sme sa na to spýtali Martina, nášho popredného špecialistu na laserové vypaľovanie. “Dĺžka vypaľovania sa odvíja od zložitosti obrazca. Ale pozor! Nie vždy platí, že čím väčší obrázok, tým dlhšia doba vypaľovania. Veľa záleží na zložitosti obrázku a prípadnom tieňovaní.”

Aké drevo je najlepšie na ručné vypaľovanie do dreva

Ako som už spomínala vyššie, tak na DIY vypaľovanie do dreva sa zo začiatku hodí najmä preglejka. Oceníte aj jej priaznivú cenu – musíte totiž počítať s tým, že sa výtvor nepodarí hneď na prvýkrát. Preglejka tiež vyniká svojou prispôsobivosťou, vypaľovanie do dreva tak pôjde ako po masle. Po nadobudnutí skúseností sa môžete pustiť aj do masívu.

Medzi najčastejšie dreviny, ktoré umožnia krásne vypaľovanie patria:

1. Lipa: Mäkké drevo, ktoré sa ľahko vypaľuje a umožňuje detailnú prácu.
2. Breza: Ďalšie mäkké drevo s jemnou textúrou, ideálne pre pyrografiu.
3. Javor: Tvrdšie drevo, ktoré vytvára kontrastnejšie výsledky vďaka rozdielom v štruktúre dreva.
4. Orech: Tmavý typ dreva orecha poskytuje pekný kontrast a vyniká pri vypaľovaní.
5. Topoľ: Mäkké drevo s hladkou textúrou, topoľ je ideálny pre začiatočníkov.

Ako vypaľovať do dreva

Začať môžete takmer hneď. Čo na to budete potrebovať? Stačia len štyri základné ingrediencie: vaše nadšenie, spájka (gravírovačka, gravírovacie pero - tu nájdete v špecializovaných e-shopoch, alebo hobby marketoch), kus dreva alebo preglejky a poriadne svetlo, aby ste si nepokazili oči.

Počítajte s tým, že umelecké dielo, ktoré ste sa rozhodli vytvoriť, nebudete mať hotové za jeden večer. Chce to trpezlivosť, precíznosť a nutnú dávku fantázie. Odmenou vám bude nová záľuba, ktorú si zamilujete, ale aj krásne dekorácie, ktoré urobia vám aj vašim blízkym radosť.

Vypalování do dřeva: návod

Aké potreby na vypaľovanie do dreva sa budú hodiť?

• spájka alebo pyrografická stanica
• drevená preglejka alebo hladký kus dreva
• gravírovacie pero (bude sa hodiť najmä na drobnejšie a jemnejšie motívy)
• vhodná podložka

Návod na vypaľovanie do dreva krok za krokom

1. Vezmeme si kúsok dreva (pre začiatok odporúčame začať so zvyškovým drevom, alebo preglejkou, ktorá nie je tak finančne náročná).
2. Ak si netrúfate na nič veľké, vezmite si k ruke niečo menšie (napríklad podložku na drevo) a vyskúšajte na ňu pár prvých ťahov.
3. Ak si hneď od začiatku trúfate na komplikovanejšie motívy, tak si pre istotu vezmite kopírovací papier, vďaka ktorému prenesiete svoje nápady ceruzkou priamo na drevo a potom môžete len obkresľovať.
4. Teraz už prichádza čas na samotné vypaľovanie. Pohyb by mal byť vedený čo najviac rovnomerne, aby bol vzniknutý obrazec jednotný a ťahy nie príliš prepálené.

Výroba originálneho darčeka pomocou gravírovacieho pera

Keď sa s spájkou či gravírovacím perom naučíte pracovať, môžete vytvárať nádherné skoro až umelecké diela, ktoré sú navyše vhodným darčekom od srdca pre vašich najbližších.

Čo všetko sa dá pomocou gravíru vyzdobiť?

• Kuchynské doštičky
• Podložky z kmeňa stromu
• Fotorámiky
• Varešky
• Drevené šperky
• Menovky, pozvánky, priania
• Zápichy na bylinky a rôzne ceduľky
• Záložky do kníh
• Obrazy a mandaly na výrezoch z preglejky
• Vtáčie búdky a kŕmidlá
• Debničky, krabičky a úložné boxy

Vypaľovanie do dreva – vzory, ktoré zvládne aj úplný začiatočník

S vypaľovaním ešte len začínate a nie ste si istí, či vám to pôjde? Ponúkame hneď niekoľko vzorov, ktoré zvládnete ľavou zadnou aj bez predchádzajúcich skúseností.

• Jednoduché tvary – štvorce, kolieska, čiarky, bodky, oblúky.
• Kvety - efektné a nejedná sa o nič zložité.
• Folklórne motívy – tam sa to len hemží ľahkými kresbami, ktoré z vás za chvíľku urobia odborníka.
• Primitívne obrázky (hodí sa napríklad na darčeky pre deti) – hríbik, lienka, slniečko, šneček, malej sovy.
• Piktogramy – tie ocenia najmä minimalisti.
• Šablóny – pre tých z vás, ktorí sa boja trasúcej sa ruky a množstva pokazených podkladov, existuje mnoho grafických šablón. Stačí si iba vybrať.

Môžem vypaľovať aj na iné materiály ako drevo?

S vypaľovačkou na drevo, ale v pohode skrášlite aj iné materiály a vytvoríte tak originálne darčeky s osobným venovaním. Dobre sa gravíruje napríklad na koži, veganskú kožu aj korok. Tu je len potrebné myslieť na to, že gravírovacie pero treba držať na podklade kratšiu dobu. Rovnako sa dá gravírovať na papier, plátno, ale aj sklo a hliník. Posledné dva spomínané materiály neodporúčame pre začiatočníkov, ale skôr už pre skúsených „pyrografických umelcov“.

Čo keď…

… si netrúfate na samotné vypaľovanie, ale napriek tomu by ste svojim najbližším radi darovali veľmi osobný darček, ktorý vonia po dreve? Môžete využiť schopných odborníkov u nás v ČistéDrevo.sk, ktorí vám nápis, text, či akýkoľvek iný motív na mieru vypália a vaša kreativita tým ani trochu neutrpí. Nápad predsa prišiel z vašej hlavy!

Súvisiace články

Ako vybrať vypaľovačku do dreva

Špecialisti na drevenú preglejku radia

Ako na správne brúsenie dreva

Premeňte kuchynskú doštičku na štýlové hodiny. Poradíme, ako na to!

Ako vyrezávať z a do dreva

Maľovanie na drevo

Záhradné kvetináče a hrantíky nie sú práve lacnou záležitosťou, obzvlášť pokiaľ zároveň chceme, aby dobre vyzerali. Poďte sa s nami pozrieť, ako si vyrobiť drevený kvetináč alebo hrantík svojpomocne. Nielen, že tým ušetríte veľa peňazí, ale zároveň budú drevené kvetináče a hrantíky vítanou záhradnou či balkonovou dekoráciou.

Ako vyrobiť drevený hrantík?

Chcete doma alebo na záhrade niečo, čo bude precízne plniť svoju funkciu a zároveň skvele vyzerať? Odporúčame sa v tomto prípade spoľahnúť na drevené hrantíky, ktoré na prvý pohľad zaujmú a záhrade dodajú šmrnc. Ste aspoň čiastočne fanúšik DIY a nie je vám cudzia samotná výroba? Drevené hrantíky si totiž rýchlo, ľahko a hlavne lacno vytvoríte aj v domácich podmienkach.

Čo budeme potrebovať

• 3 podlhovasté dosky, ktoré poslúžia ako steny hrantíka
• 2 kratšie dosky, ktoré zasadíme ako boky
• 3 hranoly – tie nám vytvoria podstavec k hrantíkom
• Šmirgľový papier 
• Kladivo alebo vŕtačka
• Klince alebo skrutky

Postup

1. Výroba dreveného hrantíka začína narezaním dosiek.
2. Následne dosky dôkladne ohobľujeme brúsnym papierom.
3. Ku spodnej strane priložíme kratšie a dlhšie dosky, ktoré majú slúžiť ako bočné steny nášho hrantíka.
4. Vyznačíme si, kde budeme vŕtať otvory.
5. V tejto chvíli použijeme na spoje vhodné disperzné lepidlo na drevo. Je to z toho dôvodu, aby sme mali stopercentnú istotu, že nám hrantík bude držať pohromade.
6. Následne boky k sebe priskrutkujeme.
7. Tam, kde bude spodok, navŕtame odtokové otvory.

Ako vyrobiť kvetináč z dreva?

Drevený materiál sa k rastlinám dokonale hodí a výrazne zdôrazňuje ich estetickú funkciu. Skrášlite si dom aj okolie prírodnými prvkami, ktoré vynikajú svojou nadčasovosťou.

Čo budeme potrebovať

• Drevené smrekové dosky
• Disperzné lepidlo
• Pílku na drevo
• Ceruzku

Postup

1. Výroba drevených kvetináčov nie je taká zložitá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Dokonca sa úplne môžeme vyhnúť pribíjaniu klincov. Stačiť nám bude vhodné disperzné lepidlo.
2. Smrekové dosky si pílkou narežeme na rovnako dlhé kusy a následne ich brúsnym papierom očistíme.
3. Následne ich na seba skládáme a lepíme v mieste, kde k sebe dosky priliehajú. 
4. Používame také lepidlo, ktoré sa hodí na drevo a taktiež do vonkajších podmienok. Tiež počítajte s prípadnou vlhkosťou pri zalievaní aj vonkajšími vplyvmi a k tomu musíme prispôsobiť samotnú disperziu lepidla.

Povrchová úprava drevených kvetináčov a hrantíkov

Po dokončení hrantíkov, drevených stojanov na kvety alebo kvetináčov už len stačí urobiť povrchovú úpravu. Pre prírodný výzor stačí hrantíky potrieť napríklad vhodným olejom či voskom. Ak si ale chcete vyhrať a zladiť kvetináč napríklad so záhradným nábytkom, tak nie je nič jednoduchšie ako využiť vlastnosti lazurolu alebo akrylových farieb na drevo. Pre ešte originálnejší výzor pozvite k svojej práci deti a vyrobiť tak môžete napríklad krásne farebné hrantíky na bylinky. Už len stačí zaobstarať vhodné zápichy na bylinky a funkčná dekorácia je na svete.

Čo keď…

Netrúfate si na samotnú výrobu? Nemusíte zúfať, na našom e-shope ČistéDrevo.sk nájdete množstvo krásnych dekorácií, drevených hrantíkov, ale napríklad aj debničiek, ktoré sa ľahko môžu stať malou bylinkovou záhradkou. Zrecyklovať samozrejme môžete aj starú peletu, ktorá sa stane nevšedným záhradným doplnkom.

Radi by ste netradične oživili starý nábytok u vás doma alebo potrebujete účinnú ochranu drevených povrchov na záhrade proti hmyzu aj vonkajším vplyvom? Existuje metóda, ktorá vám ušetrí peniaze a jej účinok potvrdzuje aj niekoľko storočí používania.

Čo je to metóda opaľovania dreva?

Ide o veľmi lacnú povrchovú úpravu dreva, ktorá sa používa už niekoľko storočí a vyznačuje sa najmä dlhou životnosťou. Zjednodušene sa dá povedať, že sa jedná o opracovanie dreva, ktoré spočíva v jeho opálení a tým vytvorení špecifickej zuhoľnatenej vrstvy. Následne sa uhlie na povrchu vybrúsi a krásne tak vyniknú letokruhy a hrče, ktoré materiál ozvláštnia. 

Vo svete poznáme dve metódy opaľovania. Jedna z nich má veľmi starobylý charakter a volá sa Shou-sugi-ban. Opaľovanie sa vždy vykonáva nad otvoreným ohňom, kedy sa najprv opáli jedna strana a následne sa doska otočí a rovnaký úkon sa vykonáva na druhej strane. Novodobá technika dnes vo väčšine prípadov používa plynový horák. Drevo sa síce opaľuje podobne, ako je to pri japonskej metóde, ale zuhoľnatená vrstva sa oproti Shou-sugi-ban vytvorí v oveľa menšej hrúbke.

Na čo sa táto technika hodí?

• Záhradný nábytok
• Pergoly
• Obklad pre fasády
• Vonkajšie dvere a iné účelové kusy nábytku na záhrade
• Záhradné budovy (napríklad kôlňa alebo domček pre deti)
• Dizajnový nábytok v interiéri
• Debničky a krabičky na všetky nevyhnutnosti
• Podlahy

Ako opaľovať drevo v domácich podmienkach?

Novodobý technologický postup opaľovania sa javí ako nenáročná záležitosť, ktorú svojpomocne zvládne aj úplný začiatočník. Existuje hneď niekoľko spôsobov, ako si s opaľovaním poradiť. Najjednoduchším a najčastejším spôsobom je opálenie iba mäkkých častí na povrchu. Ľahké opálenie je veľmi efektné a výsledok bude aj skvelou dekoráciou. Túto metódu pokojne môžete použiť na drevo, ktoré príde do interiéru. V opačnom prípade odporúčame drevo opáliť oveľa viac. Následne ale musíte počítať s väčšou prácou pri kefovaní. V tomto prípade bude drevo vyzerať trochu inak, než pri opaľovaní prvým spôsobom. Hlavným rozdielom je to, že teraz bude opálená druhá vrstva. 

Čo k tomu budeme potrebovať:

• Drevo, debničku alebo akýkoľvek kus nábytku, ktorý chceme opáliť
• Plynový horák
• Kartáč alebo kefa na brúsenie zhorených častí

Postup:

• Nachystáme si plynový horák.
• Dosku z dreva rovnomerne opálime najprv z jednej strany a následne aj zo strany druhej.
• Následne obhorené časti očistíme kefou.
• Kefovať prestaneme až vo chvíli, keď sa pekne vyfarbí kresba dreva a “vylezú” hrče..

Malá rada na záver: Pokiaľ opaľujete povrch len veľmi zľahka, tak si dajte pozor na vietor. Ten môže plameň sfúknuť a opálenie tak nebude rovnomerné. Odporúčame sa v tomto prípade schovať niekam do dielne, kde poveternostné podmienky nemajú šancu.

Aké sú vlastnosti opáleného dreva?

• Zuhoľnatená vrstva je stála, teda sa nemusíte aj po niekoľkých rokoch báť o povrch dreva a samozrejme drevo nijako natierať.
• Raz obhorená vrstva dreva je sama o sebe horšie zápalná, takže opaľované dreva znižuje riziko vzniku požiaru.
• Drevokazné huby a dokonca ani hmyz nemá žiadnu šancu.
• Pokiaľ je zuhoľnatená vrstva dostatočná, tak veľmi dobre odoláva počasiu a vonkajším vplyvom všeobecne.
• Trvanlivosť takto upraveného dreva sa počíta až na 40-80 rokov.

Kde je opaľované drevo najviac populárne?

Možno vás to prekvapí, ale drevené povrchy domov upravené týmto spôsobom nájdeme najčastejšie v Japonsku. Nie je teda žiadnym prekvapením, že aj samotná metóda z Japonska pochádza. Vzhľadom na to, že sa obloženie domov v Japonsku skladalo vo väčšine prípadov z dreva, tak sa metóde Shou-sugi-ban venovali len skutoční majstri, ktorý svojmu remeslu dobre rozumeli. Takto upravený dom už jeho majiteľovi vydržal po celý jeho život bez toho, aby sa musel vrhnúť na zložitejšie úpravy.

Čo keď…

By ste doma chceli pár takto upravených kúskov, ale chýbajú vám priestory alebo materiál? Na e-shope ČisteDrevo.sk nájdete množstvo už opálených debničiek, ktoré sa skvele hodia do rustikálneho, vidieckeho či boho interiéru.

Dnes sa spoločne pozrieme na veľmi jednoduchú výrobu drevených krabičiek. Váľajú sa vám občas doma prebytočné dosky alebo iné kusy dreva a je vám ich ľúto vyhodiť či spáliť? Aj zo zvyškového dreva je možné vyrobiť peknú krabičku, ktorú môžete využiť na najrôznejšie spôsoby.

Čo budeme potrebovať

• Odrezok dosky podľa potreby (cca 10 cm výška)
• Preglejka
• Disperzné lepidlo
• Rohová svorka
• Klince alebo skrutky
• Kladivo
• Brúska alebo brúsny papier
• Píla (záleží, akú máte doma – ručná pílka na drevo, japonská pílka)
• Olej na drevo, ktorý je vhodný pre styk s potravinami
• Ceruzka
• Meter a pravítko
• Uholník

Postup

1. Zo starej dosky musíme odstrániť prípadné klince.
2. Zoberieme (ideálne elektrickú) brúsku, ktorou drevo poriadne obrúsime. Pokiaľ týmto pomocníkom nedisponujeme, nemusíme hneď hádzať flintu do raže. Stačiť nám bude naša sila a brúsny papier. Ak použijeme nízku zrnitosť, tak bude doska poškriabaná ako od medveďa. Platí aj tu pravidlo, že čím je zrnitosť vyššia, tým bude výsledok jemnejší a hladší, ale musíte počítať aj s vyššou námahou. 
3. Pomocou metra a uholníka si predpripravíme 4 rovnako dlhé dosky. 
4. Nami zvolenou pílou (my sme zvolili japonskú pílku) odrežeme kusy presne v mieste, kde sme si rez vyznačili ceruzkou.
5. Rezy obrúsime brúsnym papierom.
6. Dve dosky na reznej strane potrieme disperzným lepidlom (stačiť by nám mohla disperzia číslo 2, ak by sme chceli výsledný produkt využívať len v interiérovom prostredí, ak ale uvažujeme napríklad nad uložením do pivnice, tak použijeme skôr disperziu číslo 3)
7. Kolmo k sebe dosky priložíme a utiahneme rohovou svorkou.
8. Teraz k sebe dosky pribijeme klincami. 
9. Postupujeme rovnakým spôsobom naďalej pokiaľ nemáme všetky dosky k sebe pribité.
10. Tvar krabičky obkreslíme na preglejku z bukového dreva a vyrežeme – bude sa jednať o dno našej krabičky. 
11. Teraz dno k doskám pribijeme klincami.
12. Krabičku celú potrieme olejom na drevo, ktorý je vhodný na styk s potravinami.

Na čo je možné krabičku využiť?

Úložný box z dreva môžete využiť na obrovské množstvo spôsobov, tak popustite uzdu svojej fantázii alebo sa inšpirujte našim zoznamom.

• Uchovávanie sezónnej zeleniny (mrkva, cibuľa, cesnak, zemiaky, červená repa).
• Zazimovanie jabĺk a hrušiek. 
• V dielni poslúži ako box na všetko potrebné a hravo sa tak vysporiada s menším aj väčším chaosom.
• Drobné záhradné náčinie budete mať v takej debničke vždy po ruke. 
• Krabičku využijete aj na športové potreby (napríklad cyklo doplnky).
• Vášnivý záhradkári tu môžu uchovávať semienka potrebné na jarnú výsadbu. 
• V interiéri poslúži na všelijaké príručné potreby (napríklad vlnu na pletenie, nite na šitie a pod.).
• Uchovávanie farieb a lakov na umelecké tvorenie.
• Potreby pre domácnosť budú mať v podobnom boxe vždy svoje bezpečné miesto.

Čo keď…

Ako sme si ukázali, tak výrobu drevených krabičiek zvládne ktokoľvek (aj žena, ktorá predtým k manuálnej práci ani neprivoňala :)), napriek tomu si ale na výrobu nemusíte trúfnuť alebo vám chýba potrebný materiál či napríklad dielňa. Na našom e-shope ČistéDrevo.sk nájdete množstvo drevených krabičiek a debničiek, ktoré môžete využiť ako v interiéri, tak v exteriéri na uloženie potrebných vecí. Vyberať môžete z prírodných, dekoratívnych alebo opálených verzií. Na debničku si dokonca môžete nechať vygravírovať nápis na čo sa bude krabička používať – čo napríklad “Výbava pre gentlemanov” alebo “Potreby na DIY”?

Chcete učiteľkám vyjadriť uznanie za ich celoročnú prácu s vašimi deťmi, radi by ste ale darčeku vdýchli individualitu? Domáca výroba, ktorá vo vhodnom prevedení aj pekne vyzerá, dá vyučujúcemu najavo, že ste si dali naozaj záležať.

Bylinková soľ v štýlovej koreničke

Tiež stále premýšľate, aké korenie použiť? Bylinková soľ vám v mnohom uľahčí rozhodovanie. S pekným venovaním je samozrejme aj ideálna drobnosť pre obľúbeného kantora.

Čo budeme potrebovať

• Korenička s dreveným viečkom
• Hrubozrnná soľ
• Čerstvé korenie (tu záleží na vašich preferenciách)
• Mažiar alebo nôž 
• Plech vyložený papierom na pečenie na následné sušenie
• Menovky na koreničky, ceduľky alebo permanentný fix na popísanie výsledkov

Postup

1. Hrubozrnnú soľ spoločne s bylinkami nasekáme. Všeobecne možno povedať, že sa odporúča pomer 4:1. Vyberáme korenie, ktoré k sebe ladí. Napríklad petržlen, cesnak a pažítka, alebo rozmarín s levanduľou a šalviou. Obľúbená je aj pikantná varianta s chilli papričkami.
2. Niektorí dokonca využívajú mažiar na korenie, aby sa im vône dokonale premiešali. Ak sa rozhodnete pre mažiar, netrápte korenie príliš dlho, nech nie je výsledok zbytočne "kašovitý".
3. Pripravte si papier na pečenie na čistý plech a vsypte naň voňavú zmes.
4. Takto rozložená bylinková soľ by sa mala na plechu v izbovej teplote sušiť minimálne dva dni.
5. Po usušení vložíme soľ do koreničiek a nezabudneme na prípadné venovanie, popis, alebo štýlovú ceduľku na korenie, ktorá celému výtvoru dodá šmrnc.

Ochutený olivový olej

Ochutený olivový olej je možné použiť do šalátov, na varenie alebo si do neho môžete len namáčať čerstvé pečivo. Výslednou chuťou budete totiž ohromení.

Čo budeme potrebovať

• Uzatvárateľnú sklenenú fľašu
• Bazalku alebo cesnak (alebo akékoľvek iné korenie presne podľa vašej chuti)
• Olivový olej (vyberajte kvalitný)
• Nôž alebo sekáčik na bylinky

Postup

1. Bazalku nakrájame nadrobno, cesnak tiež nakrájame na plátky alebo aspoň plochou stranou noža rozdrvíme. Niekto necháva cesnak v celku (aj my sme pár strúčikov vcelku nechali), aby to vo fľaši dobre vyzeralo.
2. Vložíme do čistej fľaše. Pokiaľ recyklujeme fľašu napríklad od alkoholu, tak ju najprv vyvaríme a necháme riadne oschnúť.
3. Zalejeme olivovým olejom.
4. Fľašu poriadne uzavrieme a necháme na tienistom mieste aspoň tri dni odpočinúť.
5. Výrobok prípadne označíme ceduľkou alebo popíšeme pre lepší efekt.

Sviečka s dreveným knôtom

Sladkosti dostáva pani učiteľka každý rok. Objavte kúzlo sviečok s dreveným knôtom, ktorých praskanie domov razom zútulní. Nezabudnite si ich pár vyrobiť do zásoby. Len sa po nich zapráši.

Čo budeme potrebovať

• Drevené knôty
• Kokosové misky
• Vosk (môžete pokojne použiť starý vosk zo sviečok) – na výber je hneď niekoľko možností, napríklad parafínový, kokosový, sójový, prírodný vosk,…
• Hrniec, kde sa bude vosk rozohrievať
• Éterický olej a prípadne farbivo (nemusí byť)

Postup

1. Vo vhodnej nádobe začneme rozpúšťať vosk (skvele sa hodí napríklad džezva). My sme použili zvyšky starých sviečok. V tomto prípade odporúčame použiť farbivo, obzvlášť vo chvíli, keď zmiešate rôzne farby sviečok.
2. Vosk vždy opatrne rozpúšťame vo vodnom kúpeli a nikdy ho nenecháme vrieť.
3. Vo chvíli, keď je vosk rozpustený, tak k nemu primiešame farbivo alebo dokonca éterický olej. Veľmi obľúbené sú aj sušené bylinky. Vyskúšať môžeme napríklad ukľudňujúcu levanduľu, povzbudzujúci nechtík či voňavý lístok ruže.
4. Pripravíme si drevený knôt a škrupinu z kokosu alebo kokosovú misku.
5. Do pripravenej misky z kokosu vložíme knôt sviečky, ktorý ale musíme zastrihnúť, aby príliš neprevyšoval samotnú nádobu. Ten drevený je veľmi stabilný a nemusíte ho teda ničím uchytávať.
6. Do pripravenej nádoby s knôtom pomaly nalejeme pripravenú rozpustenú zmes. 
7. Necháme ztuhnuť.

Malá rada na záver – sviečkam s dreveným knôtom občas dlhšie trvá než sa rozhoria. Takisto sa nevyplatí zapáliť sviečku len na chvíľu. Odporúčame ich najmä na príjemné hygge chvíľky u obľúbenej knižky, kde si budete užívať plápolajúce svetlo, ale aj efektné praskanie dreva.

Drevo je savým a pórovitým materiálom, ktorý často mení tvar a veľkosť. Našťastie sa dá správnou údržbou proti týmto vlastnostiam veľmi účinne bojovať a zamedziť tak pohybu materiálu.

Drevené produkty dlhšie vydržia, len pokiaľ sú dobre ošetrené

Pri aplikácii drevených produktov do interiéru a exteriéru je dobré myslieť najmä na okolité podmienky, ktoré na drevo môžu pôsobiť. Aby sme čo najviac predĺžili ich životnosť, zameriame sa na prvotné ošetrenie. Drevený výrobok by sa mal namoriť alebo nalakovať, aby sme ho chránili pred hmyzími škodcami, vlhkosťou či poveternostnými podmienkami. Samozrejme v exteriéri odoláva drevo oveľa horšie, ale aj interiér môže byť orieškom. Málokto totiž presne vie, akú má napríklad doma vlhkosť.

Ako sa starať o drevo

• Či už sa jedná o vnútorné alebo vonkajšie priestory, najdôležitejší je vždy náter. Ten zabráni prípadnej vlhkosti alebo parazitom, ktoré by sa do dreva mohli dostať.
• Lak alebo akákoľvek iná ochranná látka (moridlo, olej, včelí vosk), samozrejme oveľa lepšie priľne k povrchu, ktorý je čistý, suchý a riadne obrúsený. Použijeme teda vhodný šmirgľový papier a drevo na náter pripravíme. 
• Náter vyberáme s rozvahou a prípadne sa poradíme v hobby centre alebo v obchode s lakmi.
• Drevo vždy natierame vo vhodných podmienkach – neodporúča sa natierat vo vlhku (hmla, dážď), keď fúka vietor alebo za priameho slnečného svitu.
• O drevo by sme sa mali starať pravidelne. Kontrolujeme, či nikde nie sú praskliny alebo či materiál nepotrebuje znova nalakovať, natrieť voskom alebo namoriť. Jedine tak predĺžime jeho životnosť.

Renovácia dreva urobí zo starého kúsku doslova umelecké dielo

Starý drevený nábytok rozhodne nevyhadzujte. Masívne drevo sa vždy dá nejako natrieť, renovovať či opraviť a môže ešte urobiť veľa parády. Pokiaľ chceme renovovať starší kúsok z dreva, tak najskôr zo všetkého musíme odstrániť staré nátery. Čistý povrch bez zvyškov starého laku docielime pomocou pilníka na drevo alebo elektrickej brúsky a na dočistenie použijeme vhodný brúsny papier (vyššia zrnitosť sa používa na naozaj jemné zabrúsenie, nižšiu sa nemusíte báť použiť na hrubšie opracovanie). Nezabúdajme, že drevo stále pracuje, takže renovujeme v suchom prostredí. Kúsok nábytku (alebo akéhokoľvek iného dreveného výrobku) vždy musíme skontrolovať a vyplniť prípadné medzery, praskliny, priehlbiny alebo iné nedostatky tmelom. Až potom prichádza na rad opätovné ošetrenie, morenie alebo lakovanie.

Šetrné čistenie dreva a výrobkov z neho

Iste máte doma veľa výrobkov z dreva na bežné použitie aj drevený nábytok, ktorý si zaslúži pečlivú a dôkladnú starostlivosť. Stále populárnější je aj drevený riad, ktorý sa v kuchyniach dostáva zase do popredia. Možno máte aj dosť chemických prostriedkov, ktoré navyše k drevu ako prírodnému materiálu ani veľmi neladia. Ukážeme vám, že čistenie dreva v interiéri je veľmi lacnou a nenáročnou činnosťou a väčšinu ingrediencií navyše máte doma.

• Na zašlé a znečistené výrobky z dreva (napríklad varešky, dosky, korýtka) použijeme zmes citróna, sódy, vody a octu. Všetky nečistoty krásne pustia a drevo bude ako nové. 
• Na nábytok, drevené misky alebo akékoľvek iné produkty do domácnosti bude bohato stačit zmes destilovanej (prevarenej) vody a bieleho vínneho octa. Pokiaľ navyše do zmesi pridáme niekoľko kvapiek esenciálneho oleja  (odporúčame pre svoju sviežosť citronelu alebo ukľudňujúcu levanduľu), tak byt bude aj príjemne voňať. 
• Vyčistené drevo následne ošetríme vhodným olejom. Nemusíme sa vôbec pozerať po ničom zložitom, bohato poslúži olivový olej, prípadne kokosový – ten odporúčame vďaka jeho príjemnej vôni, ale aj dezinfekčným a antibakteriálny účinkom.

Tip na koniec – ako upratať búdku po hniezdení

Drevené výrobky nám dobre poslúžia ako doma, tak aj v exteriéri, kde tvoria výraznú časť užitočných dekorácií. Tak tomu je napríklad aj v prípade vtáčej búdky. Pokiaľ sme sa rozhodli na záhradu aplikovať vtáčiu búdku či kŕmidlo, tak nesmieme zabudnúť ani na základnú údržbu. V búdkach sa za hniezdiace obdobie (to väčšinou trvá od jari do jesene) nazbiera veľké množstvo neporiadku, od rôznych zvyškov potravy až po blato. Predstava toho, že do neupratanej búdky privedú vtáky nové mláďatá teda nie je vôbec lákavá. Ako na to?

• Búdku otvoríme (už pri kúpe ale výrobe búdky premýšľame nad tým, že by sa búdka mala dať ľahko vyčistiť) a vyberieme staré hniezdo. Najmä z toho dôvodu, že na jar môže ísť do búdky hniezdiť úplne nový druh, ktorý bude mať požiadavky na hniezdo úplne iné. 
• Teraz búdku vyčistíme od všetkého neporiadku. Špachtľou vyberieme rohy, kde sa môže nachádzať trus, blato a perie vtákov. 
• V prípade veľkého znečistenia môžeme pokojne použiť horúcu vodu a mydlový roztok. 
• Dôležité je nechať búdku riadne vyschnúť.

A kedy je najlepšie búdky vyčistiť? Dalo by sa povedať, že na to máte celú zimu. Ak chcete nechať búdku ako zimovisko pre iný druh zvierat (napríklad hmyz), tak neurobíte chybu, keď ju vyčistíte na konci jesene (október – november). My odporúčame čistiť búdku v zimných mesiacoch, kedy mrzne – mráz si hravo poradí s vírusmi a nevyžiadanými baktériami, takže si môžete byť istí, že na jar bude búdka dokonale pripravená na príchod mláďat.

Technika rytia je tu s nami už od čias praveku. Primitívne rytie bolo po čase nahradené umeleckým zdobením napríklad zbraní či šperkov, alebo na vytváranie pečatí. Dnes sa technika hĺbkotlače uplatňuje najmä na umeleckom poli. Pre mnohých domácich majstrov sa však napríklad drevoryt (dlabanie alebo rytie do dreva) stal aj zaujímavým a veľmi relaxačným koníčkom.

Čo je to gravírovanie?

Ide o technológiu, ktorej princíp spočíva v odoberaní hmoty vhodným náradím a zanecháva tak na výrobku nezmazateľnú stopu. Tvorenie akýchkoľvek priehlbín do telesa rôznorodého materiálu bolo využívané najmä v umeleckom odvetví. V dnešnej dobe je možné mechanické rytie jednoducho nahradiť ľahším a menej náročným laserovým gravírovaním, ktoré pracuje na princípe zahrievania povrchu daného materiálu. Poďme si teraz ujasniť pojmy, ktoré s gravírovaním súvisia.

• Pyrografia – ide o umeleckú techniku, vďaka ktorej sa dá horkým predmetom písať či kresliť do nenáročných materiálov (drevo a koža). Podkladom je najčastejšie lipa a javor. Polygrafia, ako sa niekedy rytie do dreva ohňom nazýva, je dnes veľmi populárnou technikou pre všetkých, ktorí radi tvoria. Do dreva sa špeciálnou ručnou spájkou dajú vytvárať najrôznejšie nápisy, odkazy, ornamenty alebo logá. 
• Rytie – narušenie materiálu telesa, konkrétne hovoríme o odstraňovaní materiálu z jeho povrchu vhodným pracovným nástrojom. Ideálna pomôcka pomocou vrypov, dyh, rytia vytvára na materiáli priehlbiny.
• Gravírovanie – Gravírovací stroj (pantograf, gravírovací plotter alebo laserová gravírka) nahrádza metódu ručného rytia. Tieto stroje sú riadené  buď počitačom alebo sa jedná o mechanickú záležitosť. 
• Vypaľovanie – Ide vlastne o polygrafiu, ale aj laserové gravírovanie. Pomocou tepla sa do zvoleného materiálu píše alebo kreslí. Využiť môžeme ručnej spájky alebo mechanického či počítačom riadeného väčšieho stroja. 
• Vyrezávanie do dreva laserom – V rezacej medzere vzniká vďaka laseru taká vysoká teplota, že drevo vlastne sublimuje (odparuje sa pomocou dymu, ktorý rýchlo uniká a tiež odvádza vysokú teplotu potrebnú k vyrezaniu požadovaných objektov). Teda žiadny odpad, žiadne piliny.

Laserové gravírovanie, vypaľovanie aj rezanie za objednávku

Špeciálne a profesionálne gravírovacie stroje, ktoré náš tím ČistéDrevo.sk využíva v dielni, dokážu vytvoriť najrôznejšie ornamenty, vypáliť nápis alebo venovanie a v neposlednom rade je možné dokonca laserom vyrezať drobné tvary napríklad z preglejky. Využiť profesionálne gravírovanie odporúčame vo chvíli, keď potrebujete do dreva vyryť zložitejšie ornamenty či text alebo potrebujete väčšie množstvo rovnakých kusov. Gravírovací stroj vaše požiadavky zvládne na jednotku.

Metóda ručného rytia do dreva má svoje kúzlo

Okrem dlabania, ktoré môžete využiť na výrobu napríklad misiek alebo drevených lyžíc, môžete využiť aj schopnosti ručnej vypalovačky do dreva alebo gravírovacieho pera (zoženiete v špeciálnych e-shopoch alebo hobby obchodoch). Výsledok má výraznú osobnú hodnotu, zároveň vás poteší aj relaxačný účinok, ktorý v sebe táto umelecká polygrafia ukrýva.

Návod na dlabanie do dreva pre úplných začiatočníkov

• V prvom rade dbáme na výber vhodného náradia. Najlepšie vám poslúži set dlát, ktorý ľahko zakúpite v špecializovaných e-shopoch na internete. Rukoväť by mala byť dostatočne pohodlná a pevná. Čepele dlát by sa mali pýšiť tvrdenou oceľou. Nikdy nepracujeme s tupým dlátom alebo s dlátom, ktoré javí známky poškodenia. 
• Teraz by sme sa už mali zamerať na výber správneho druhu dreva. Začiatočníci by mali voliť skôr mäkké drevá (najvhodnejšie sa javí lipové – je cenovo dostupné a veľmi dobre poddajné).
• Pri dlabaní sa drevo odoberá od stredu smerom k okrajom. Vždy dláto držíme za rukoväť.
• Do dreva dlabeme vždy proti vláknu, nie po vlákne. 
• Hotový výrobok by sme mali následne nejako ošetriť. Brúsnym papierom vyrovnáme nerovnosti a celkovo drevo zahladíme. Nezabúdajme, že do dreva sa môžu pustiť nielen škodcovia, ale aj okolité podmienky a vlhkosť. Pre dokonalú starostlivosť o výrobok preto využijeme schopnosti moridla alebo včelieho vosku.

Fascinujúce darčeky a dekorácie

Darčeky, či dekorácie, ktoré si sami vyrobíme, pre nás vždy majú oveľa väčšiu hodnotu. Navyše si tak vytvoríte výrobok presne ladiaci s interiérom, alebo zaujímavý prvok, ktorý nie je ľahko dohľadateľný na trhu. Čo ďalšie si môžete vyrobiť dlátom, alebo gravírovacou spájkou/perom?

• Menovky na darčeky alebo napríklad na slávnostný či svadobný stôl
• Priania s dojemným odkazom alebo dojemnou básničkou
• Krásne gravírované obrazy v škandinávskom štýle
• Drevené vianočné ozdoby
• Svietniky
• Misky, tácky aj korýtka na štýlové servírovanie jedla

História rytectva

Rytectvo patrí k veľmi starobylému a váženému remeslu. Zdobenie rôznych materiálov sprevádza ľudstvo už od jeho vzniku. Rytím sa zdobili už kostené pazúriky či najrôznejšie predmety z kameňa. K najstaršiemu ryteckému umeniu bezpochyby patrí gravírovanie do kovu. Zdobili sa nielen šperky, ale aj zbrane, gombíky a tiež obrazové rámy. 

Mnoho historických remesiel je dnes vidieť už len v dobových múzeách, to však nie je prípad rytectva. To, aj napriek svojmu starobylému pôvodu, je dodnes hojne používanou technikou. Dodnes sa napríklad ručné rytie používa na bankovky, známky a iné ceniny. Jedine tak sa dá následne spoznať falzifikát.

Tie najkrajšie darčeky sú tie s láskou ručne robené. Súhlasíte? Navyše týmto osobným darčekom značne šetríte peňaženku a tiež vytvoríte darček aj na poslednú chvíľu. Ručne vyrobené drevené darčeky majú svoje kúzlo a osobný dotyk, ktorý ich robí zvláštnymi a nezabudnuteľnými. A čo by mohlo byť lepšie ako odovzdať niekomu kus svojho srdca a času práve v období Vianoc?

Dochádzajú vám už vianočné nápady? Z dreva môžete vykúzliť veľa nevšedných výrobkov, ktoré budú voňať po lese, ohromia však aj osobnou atmosférou ručnej výroby. V tomto článku nájdete naozaj jednoduché návody na výrobky z dreva, ktoré môžete pokojne použiť ako jedinečný vianočný darček.

Obsah

• Ako vyrobiť vianočné prianie
• Drevený svietnik - DIY
• Výroba nástennej police
• Ako vyrobiť debničku z dreva

Ako vyrobiť drevené vianočné prianie

S láskou vytvorené prianie urobí radosť hlavne členom rodiny. Vrelo odporúčame si k tvoreniu prizvať deti, ktoré ľahko vyrobia osobný darček za pár korún.

Čo budeme potrebovať

• Drevenú preglejku
• Letovačku/čierny permanentný fix alebo akrylové farby so štetcom
• Malá smreková vetvička
• Ručná pílka (alebo ak máte možnosť si niekde požičať elektrický variant lupienkovej pílky, tak to budete mať jednoduchšie)
• Lykový, jutový alebo obyčajnú povrázok v prírodnej farbe
• Ceruzka a pravítko

Postup

1. Vezmeme si bukovú alebo topoľovú preglejku (kúpite na špecializovaných e-shopoch, v hobby markete alebo obchode s drevom) a nakreslíme požadovaný tvar ceruzkou. Ideálny je obdĺžnik a štvorec, iný tvar bude ručnou pílkou zložitejšie uskutočniteľný. 
2. Teraz na rad prichádza naša sila. Pomocou ručnej pílky alebo elektrickej lupienkovej pílky vyrežeme podľa predlohy požadovaný tvar. Pokiaľ si na samotný výrez netrúfame, tak vianočné prianie môžeme nechať vygravírovať laserom. My vám na e-shope ČistéDrevo.sk radi vyjdeme v ústrety. (Navyše u nás nájdete už hotové krásne jednoduché vianočné priania v prírodnom prevedení.)
3. Odkaz na drevo vypálime pomocou ručnej letovačky (možno zakúpiť v hobby marketoch, papiernictve aj v supermarketoch) alebo si od našich odborníkov necháme vypáliť písmo laserom. 
4. Tu už na rad prichádza naša kreativita a fantázia. Na prianie môžeme pokojne maľovať akrylovými farbami – odporúčame napríklad ako originálny darček pre starých rodičov od vnúčat. Maľba na drevo vykazuje isté pravidlá, ale pre tvorenie s deťmi je perfektná. 
5. Dnes toľko obľúbený škandinávsky štýl hravo zvládneme len s nápisom a previazaním priania prírodnou stužkou, ku ktorej priviažeme smrekovú vetvičku.

Svietnik pre začiatočníkov zvládne každý

Tiež zastávate názor, že najkrajší darček je ten ručne vyrobený? S tým rozhodne musíme súhlasiť! Svietnik nielen že dokonale splní svoj dekoračný účel, ale obzvlášť na Vianoce obdarovaný ocení jeho hrejivosť a vôňu dreva.

Čo budeme potrebovať

• Drevený širší blok dreva alebo kúsok kmeňa (napríklad z brezy)
• Vŕtačku
• Vhodne zvolený vrták (volíme podľa priemeru sviečky)
• Brúsku, brúsny papier
• Ceruzku
• Pílku

Postup

1. Z dreveného hranola vyrežeme diel, ktorý nám bude stačiť na požadovaný počet sviečok (môžete napríklad vyrezať iba jednoduchý štvorček na jednu čajovú sviečku). Odporúčame na hranol len pre oko priložiť sviečky, aby sme svietnik nemali príliš dlhý alebo krátky. . 

Náš tajný tip: Máte radi – rovnako ako my – rustikálny štýl v tradičnom duchu? Materiál na svietnik si pokojne prineste z prechádzky po lese. Stačí silnejšia rovná vetva stromu, pekne vyzerá breza alebo vetvy ihličnanov s drsnejšou kôrou. My sme napríklad použili vetvy slivky, ktoré by išli inak na podpal. 

2. Požadovaný tvar hladko vybrúsime brúsnym papierom (pokiaľ použijeme masívny kus s kôrou, tak tento krok môžete preskočiť).
3. Ceruzkou si nakreslíme výrezy pre požadovanú veľkosť sviečky. V tomto bode sa musíme dobre rozmyslieť, na akú sviečku bude svietnik uspôsobený (čajová, úzka dlhá sviečka, adventná silnejšia sviečka…).
4. Podľa priemeru sviečky vyberieme priemer vrtáka. Vrtákom vyrežeme hluchú dieru. 
5. Otvor na sviečku by ma byť nepatrne väčší, aby doň sviečka dobre pasovala. Hĺbka otvoru na čajovú sviečku by mala byť zhodná s jej výškou (cca 1,5 cm).
6. Následný výrobok môžeme v prípade záujmu natrieť akrylovou farbou vhodnou na drevo alebo akokoľvek inak ozdobiť. Opäť vám tento bod odpadne, ak použijete ako my vetvu zo stromu.

Výrobu svietnika ste mali v pláne, ale osud tomu chcel inak a vy jeho výrobu už nestihnete? Na našom webe ČiskéDrevo.sk nájdete krásne drevené svietniky a to buď v hladkom dizajne (ten odporúčame napríklad na metódu decoupage a tým pádom môžete svojim spôsobom priložiť ruku k dielu) alebo v prírodnom variante s kôrou.

Praktická polica v škandinávskom dizajne

Pokiaľ staviame z dreva, tak je najdôležitejšia najmä naša presnosť. Nie je nič horšie, ako si poličku navŕtať krivo. Polica z drevených debničiek, nielen že skvele vyzerá a dodá domovu útulný a vzdušný nádych, ale taktiež budete nadšení z jednoduchej výroby.

Čo budeme potrebovať

• Debnička/debničky z dreva
• Vŕtačka
• Hmoždinky a skrutky
• Vodováha
• Brúsny papier
• Ceruzka

Postup

1. Drevenú debničku skontrolujeme a prípadne dobrúsime k dokonalosti. 
2. Do každého rohu debničky navŕtame vŕtačkou dierku. V tomto prípade záleží na preferenciách – ak potrebujeme väčšiu nosnosť police, tak odporúčame pripevniť policu vo všetkých štyroch rohoch. 
3. Priložíme na stenu, kam chceme poličku umiestniť. 
4. Pomocou vodováhy policu zarovnáme do polohy, kedy bude bublina vo vodováhe presne medzi dvoma ryskami (oceníme isto pomocné ruky aspoň na pridržanie).
5. Ceruzkou urobíme na stenu bodku, kde budeme vŕtať. 
6. Debničku privŕtame v miestach, ktoré sme si vyznačili ceruzkou. My sme zvolili hmoždinku so skrutkou o veľkosti 8 mm, ktorá bezpečne unesie debničku aj zopár kníh, dekorácií alebo napríklad kvetináč.
7. Debničiek pokojne môžeme použiť viac a vytvoríme tak celú stenu, ktorá bude vzdušná a interiéru veľmi pristane.

Ako vyrobiť drevenú debničku

Pokiaľ máte priestor, vyskúšajte si aj samotnú výrobu debničky z dreva.

Kreatívny jedinci sa nemusia uspokojiť s prírodným výzorom týchto moderných poličiek. V tomto prípade odporúčame opálenú verziu, poprípade dekoratívnu, alebo si môžeme nechať vypáliť nejaký vzor, alebo ich natrieť vhodnou farbou (najlepšie vám poradia v hobby marketoch – s akrylovou farbou na drevo nikdy nešliapnete vedľa), či použiť metódu decoupage.

Čo keď…

… ste fanúšikmi dreva a krásnych výrobkov z neho, ale na ručné práce si veľmi netrúfate? Nie je nič jednoduchšie, ako navštíviť náš web ČisteDrevo.sk a vybrať dokonalý darček pre vašich najbližších.

Technologický proces lepenia dreva nie je síce nijako náročnou technikou, predchádza mu však dôkladná štúdia. Dokonalý výrobok je totiž výsledkom niekoľkých podmienených faktorov. Na čo musíte najviac myslieť? Rozhodne na výber vhodného lepidla, dokonalú prípravu podkladu a na to, na čo je výrobok určený. Pri dodržaní týchto zásad je drevo veľmi dobre lepiteľným materiálom. Nasledujúci článok môžete považovať aspoň za menší rázcestník, ktorý vám v tomto ohľade môže byť nápomocný.

Aké drevo je k lepeniu najviac vhodné?

Každý druh dreva má svoje špecifické vlastnosti. Ak sa teda na nejaký výrobok chystáte, venujte pozornosť nasledujúcim bodom. 

• Prvým a veľmi zásadným krokom je zistiť si, aké drevo budeme mať v rukách.
• Následne by sme mali vedieť určiť, či sa jedná o drevo mäkké alebo tvrdé.
• Nie vždy musíte pracovať s naozajstným drevom, to je skôr vzácnosť. Stále častejšie sa na trhu objavujú podklady na báze dreva, ako je napríklad preglejka, OSB doska, cementotrieskové dosky a MDF.
• Zvláštné vlastnosti majú exotické a veľmi tvrdé dreviny, ale aj v našich končinách dostupné dreviny (orech a jaseň – oboje patrí k drevu krásneho vykreslenia) a ovocné stromy (čerešňa, slivka, hruška, marhuľa). Aj k tomu je potreba pri výrobe a následnému lepeniu prihliadnuť.

Lepenie mäkkého dreva

Všeobecne a zjednodušene sa dá povedať, že mäkké drevo sa lepí veľmi dobre. K mäkkému drevu sa radí napríklad smrek, borovica, jelša a lipa. Podobné vlastnosti ako mäkké drevo majú aj vyššie spomínané produkty na báze dreva – preglejka, drevotrieska, drevoštiepkové dosky aj dosky MDF a HDF.

Lepenie tvrdého dreva

Lepenie tvrdého dreva je tak trochu oriešok aj pre skúsených domácich majstrov. Na lepenie kladie drevo tvrdých drevín (dub, buk, smrekovec), ale aj ovocných stromov oveľa vyššie nároky. Lepidlo potrebuje viac času na to, aby preniklo do hustejších vlákien tvrdých dosiek. Pokiaľ sa napriek tomu rozhodnete lepiť takto tvrdé drevo, dobre si teda rozmyslite druh lepidla, ktoré na daný výrobok použijete.

Ako správne pripraviť drevený povrch

Nie je prekvapením, že lepený spoj oveľa lepšie drží na hladkej a upravenej ploche. Pokiaľ je povrch nerovnomerný, vznikajú trhliny, ktorým sa hovorí napäťové centrá. V tej chvíli sa v takej priehlbine hromadí lepidlo a samotná adhézia nikdy nie je presná. Nepriaznivé napätie môže pri mechanickej námahe totiž spôsobiť porušenie spoja a následne rozlepenie celého výrobku.

Dokonale hladký a na lepenie vhodný povrch vytvoríme najlepšie frézovaním. Nedisponujete vlastnou frézou? Pre dokonale vybrúsený a hladký povrch využijeme schopnosti brúsneho papiera (odporúčame brusnosť 120). Rozdiel v adhézii bude minimálny.

Umiestnenie hotového výrobku

Pokiaľ stále váhate, kam vami vyrobenú vec umiestnite, tak v tomto bode sa už musíte definitívne rozmyslieť. Nároky na výrobok z dreva sa rôznia podľa toho, kam daná vec príde. Inak sa produkt bude chovať v interiéri, exteriéri alebo napríklad v kupelni, či v pivnici. Výber lepidla preto musíte podriadiť tomu, či bude výrobok vo vlhkom a chladnom prostredí, alebo ho naopak bude obklopovať teplo a sucho. Pozornosť by ste mali venovať aj kolísavosti teploty a vlhkosti (napr. vonkajší priestor bez striešky).

Prečo je dôležitá vlhkosť dreva

Vlhkosť dreva je ďalším dôležitým a domácimi majstrami často zabudnutým faktorom. Zrejme pre vás nebude novinkou, že najlepší a najkvalitnejší výsledok pri lepení dosiahnete so suchým drevom. Suchým drevom rozumieme takú dosku, ktorej vlhkosť sa pohybuje v rozmedzí od 8 – 12 %. Existujú však aj lepidlá, ktoré dokážu zlepiť materiál s vyššou vlhkosťou (max 25%). Spoluúčasť vlhkosti na lisovanom čase hovorí jasne – čím vlhkejšie drevo, tým dlhšia je doba lisovania.

Pri lepení vlhkejšieho dreva musíme výrazne znížiť alebo úplne vylúčiť prísun vlhkosti do lepiacich škár. Ako?

• kontaktným vysušením lepených plôch
• nastavovaním a plnením lepidla (plnené lepidlá obsahujú prímesi, ktoré môžu výrazne znížiť vlastnosti samotného lepenia)
• použitím vhodnejších lepidiel
• znížením nánosu lepidla

Rázcestník lepidiel a ako sa nepomýliť

Pokiaľ dokonale poznáte vlastnosti daného kusu, ktorý držíte v rukách, viete kam daný výrobok bude umiestnený a v neposlednom rade ste nepodcenili dôkladnú úpravu povrchu, môžeme už prejsť k tomu najdôležitejšiemu bodu a tým je správny výber lepidla.

• Disperzné lepidlá – Zrejme najčastejšie používané lepidlo v kutilskej tvorbe. Adhézna väzba medzi lepidlom a drevom (adherendom) vzníká vo chvíli, kedy sa zo zmesi lepidla začne vytrácať voda a molekuly sa teda snažia uchytiť na čokoľvek v okolí – v tomto prípade na drevo.
• Izokyanátové lepidlá – Vytvrdzujú sa veľmi rýchlo (už po niekoľkých sekundách), odporúčame ich teda najmä na menšie plochy. Dokonca ani nebudete potrebovať toľko sily na zlepenie. Potrebujete rýchlo zlepiť nejakú drevenú dekoráciu? Alebo sa vám rozbil drevený rámik? Potom stiahnite po izokyanátovom lepidle. 
• Rezorcinolová lepidlá – Zrejme najakostnejšie a drahé lepidlo vznikajúce reakciou rezorcínu s formaldehydom. Do tekutého lepidla pridáme tvrdidlo a tým sa vlastne ukončí proces tuhnutia. Adhézia vzniknutá zlúčením týchto dvoch prvkov vyniká svojou pevnosťou a odolnosťou voči vode. Rezorcinolové lepidlo si trúfne aj na tvrdšie a exotickejšie drevo. Osobne odporúčame tento druh lepidla na výrobky z olivového dreva, ktoré sa stále častejšie používá v kuchyni. Aj napriek svojej tvrdosti sa pri častom používaní môže niečo zlomiť. 
• Epoxidové lepidlá – Skladajú sa z dvoch zložiek – živice a tvrdidla. Poradia si aj s pomerne vlhkým prostredím. Tmel teda bez obáv môžeme používat napríklad v kúpeľni. Epoxidové lepidlo nepatrí k tým najlacnejším, pre začiatočníkov o však môžeme vrelo odporučiť. Jeho aplikácia je nenáročná a výsledok vždy stojí za to. 
• Polyuretanové lepidlá – Jednozložkové lepidlo vznikajúce reakciou polyizokyanátov a polyhydroxyesterov bez splodín. Kombináciou týchto látok vzniká celá škála lepidie s rôznymi vlastnosťami, ktoré väčšinou dosahujú kategórie D4. Dokonale odolávajú vlhkosti a poveternostným vplyvom. Nemusíte sa ich teda báť použiť v exteriéri. Po polyuretanovom lepidle siahneme najmä vo chvíli, kedy bežné acetátové lepidlá zlyhavajú, teda v prípade veľmi tvrdých až exotických driev (tie sa totiž občas chovajú ako mastné). Lepidlo má po chemickej stránke veľmi podobné vlastnosti ako montážna pena. Pri lisovaní teda môže prebytok vytiecť a napeniť. Po zaschnutí zvyšok lepidla jednoducho orežeme. Toto lepidlo sme použili napríklad pri výrobe vtáčej búdky a skvele sa osvedčilo.
• Kontaktné rozpúšťadlové lepidlá – využijete ich najmä na plošné lepenie. Vynikajú svojou priľnavosťou a pružnosťou. Vďaka svojej vodeodolnosti sú vhodné aj pre exteriérové využitie alebo lepenie podláh. Najlepšie sa hodí na laminátové dosky, mäkké drevo, drevovláknité dosky a v neposlednom rade aj na preglejku.

Označenie disperzných lepidiel

Nemecký inštitút pre normovanie rozdelil gleje podľa ich vodovzdornosti, ale aj následnému namáhaniu.

• D1 – Skupina lepidiel patriaca do kategórie D1 sa hodí najmä pre zlepence na báze dreva, ktoré sú vysušené na požadovanú hodnotu. Skvele sa hodí napríklad na lepenie preglejky alebo výrezov z preglejky. Následný výrobok by mal byť umiestnený v suchých vnútorných priestoroch, kde vlhkosť dreva neprekročí 15%. 
• D2 – Podobne ako kategória D1 sú tieto lepidlá zásadne interiérové. Vlhkosť dreva by nemala prekročiť 18%. Pokiaľ radi sami tvoríte a DIY je vám blízké, tak by vám doma rozhodne nemal tento druh lepidla chýbať.
• D3 – Lepidlá, ktoré spadajú do kategórie D3, sa nebojíme použiť napríklad na ovocné dreviny. Najväčší problém ale môže byť v ich kyslosti – pH si vie pohrať s farbou dreva. Viditelne to môžeme zaznamenať napríklad pri čerešni. Výrobcovia lepidiel pH faktor v zložení často neuvádzajú, preto odporúčame poradiť sa s odborníkom. Výrobok je možné umiestniť aj v exteriér, pokiaľ je chránený pred poveternostnými vplyvmi. Lepidlo znesie mierne tečúcu a prípadne kondenzovanú vodu. 
• D4 – Velmi pevné, akostné a vodeodolné lepidlá, ktoré je možno dokonca použiť aj na vlhšie drevo sú tie, ktoré sú označené kategóriou D4. Ide o zmesi, za ktoré si priplatíte, ich kvalita je však bezkonkurenčná. Výrobky zlepené týmto lepidlom môžete hrdo vystaviť na záhrade bez toho, aby hrozilo rozklíženie. Pokiaľ zlepujeme tvrdé, či exotické drevo, tak po inej kategórii ani nepozeráme. Osvedčilo sa napríklad pri výrobe záhradného nábytku pre deti, ale aj opravy leňošiek pre chvíle pohody na verande.

Lepenie dreva – návod

• Rozmyslíme si, kam výrobok umiestníme (interiér, či exteriér) a aké budú nároky na lepidlo.
• Pre správny výber lepidla musíme správne určiť druh a vlhkosť dreva aj jeho vlastnosti.
• Povrch dôkladne pripravíme. Adherend by mal byť suchý, bez prachu a do hladka vybrúsený, ešte lepšie vyfrézovaný. 
• Vyberieme vhodné lepidlo.
• Lepidlo väčšinou natierame na jednu plochu.
• Pretože lepidlo nesmie zaschnúť, pracujeme rýchlo a v priebehu 5 minút obe časti k sebe zlepíme.
• Pomocou stolárskych svoriek sa lepené části pevne stlačia. Najmenej na 15 minút, ale dokonalej pevnosti dosiahne po 24 hodinách. Lepidlo pod tlakom oveľa lepšie preniká do vlákien a vytvára natoľko pevné a súvislé spojenie, že je mnohokrát pevnejšie než samotné drevo. Samozrejme sa vždy riadime návodom na lepidle. Niektoré lepidlá schnú aj 48 hodín.

Nezvyčajné požiadavky na lepenie dreva

Veľakrát potrebujeme vytvoriť extrémne pevný spoj, ktorý bude odolávať mechanickej námahe, alebo potrebujeme spojiť drevo s iným materiálom (napríklad kovom). Pokiaľ má výrobok špecifické vlastnosti, je s ním nejako pracované, tak v tom prípade odporúčame použiť lepidlá z kategórie D3 a D4 (epoxidové a polyuretánové lepidlá), a to aj keď sa bude jednať napríklad o interiérové veci. Horšie sa lepí aj dyha alebo zakrivené plochy. V tomto prípade môžete siahnuť po rozpúšťadlovom kontaktnom lepidle. Pri lepení dyhy z ovocných drevín majme opäť na mysli možnú zmenu farebného nádychu pri použití lepidla.