Rozhovory

Poznáte Děvče v kroji? Originálne produkty, nevšedný humor, pozitívna energia a neskutočné fotky zaujmú hneď na prvý pohľad. My sme na dievčatá narazili náhodou na Instagrame a okamžite si nás omotali okolo prsta! Pretože zdieľame lásku k folklóru a tradíciám, hneď nás napadlo, že sú naše drevené výrobky pre dievčatá ako stvorené a zaujímavej spolupráci tak nič nestálo v ceste.

Děvče v kroji vyrába krásne oblečenie, doplnky a dekorácie inšpirované tradičným folklórom a ručnou prácou našich babičiek. Naše prútené noše, košíky i drevený riad a najrôznejšie doplnky ich sortiment skvele doplnia a my sme tak nadviazali pevné a dúfame že aj dlhodobé spojenectvo.

Požiadali sme dievčatá o rozhovor a vyšlo z toho krásne rozprávanie o remesle, tradíciách, folklóre, príbehu značky Děvče v kroji, skúsenostiach a ďalších plánoch.

Ako ste sa dostali práve ku krajčírstvu? Máte v rodine remeselnú tradíciu?

Ku krajčírstvu, prípadne možno skôr k šitiu, čo je v našom prípade rozhodne výstižnejšie, sme sa dostali náhodou. Keď vzniklo “Děvče v kroji”, čoskoro nám došlo, že s jediným typom kroja si jednoducho nevystačíme. A tak sme metódou pokus-omyl začali šiť a nadviazali na tradície a zvyky našich babičiek. Spočiatku len pre seba, úplne nezištne, aby sme mali pestrejší instagramový feed. Keď sa nám ale začali doma na ramienkach a vešiakoch hromadiť sukne, rozhodli sme sa ich poslať ďalej. A vtedy bolo našich 10 sukní, ktorých sme sa chceli zbaviť, asi počas 15 minút preč! A tak sme sa rozhodli, že začneme šiť pravidelnejšie a vo väčšom objeme.

Medzi našimi rodičmi asi priamo žiadny remeselník nie je, aspoň pokiaľ na remeslo pozeráme ako na ručne robenú tradičnú činnosť. Ale pradedkovia dvoch z nás boli obuvníci, to už sa ráta, nie?

Prečo vás zaujaly právě kroje a folklór?

Toto je skôr otázka na našich rodičov, ktorí nás ako deti priviedli na nácvik detského súboru. A my sme si to zamilovali a pri folklóre už zostali. A áno, prvotná motivácia aj v tých detských rokoch samozrejme bola obliecť si ten kroj! Bolo to také neobvyklé a netradičné niečo také vlastniť, že nás to pritiahlo k tancu, ľudovým piesňam, tónom cimbálovky, tradíciám a folklórnym motívom. Zrejme navždy.

Koľko členov tvorí váš tím a ako ste sa dali dohromady?

Náš tím sa skladá zo šiestich členov. Sme to my, ktoré denne vystavujeme svoje tváre na sociálnych sieťach. Málokto vie, že aj za šitím našich produktov stojíme my. A občas nám vypomáhajú naše mamičky, aj mamičky našich partnerov, ktorým za to veľmi ďakujeme.

Koniec koncov v tomto zoskupení sme sa dali dohromady vďaka Barborkinej mamičke, Zuzke, ktorá si na nás chcela nafotiť svoje háčkované čelenky, ktoré tvorila pod značkou Zana Creative. Oslovila Lucku pre nafotenie a ako modelku podstrčila Barču a ďalšie dievčatá. A my už sme potom nezostali len pri fotení čeleniek.

Kedy vlastne vznikla prvá myšlienka na “Děvče v kroji”?

Vznikla asi 4. januára roku 2021. Deň po tom, čo sme sa v krojoch prvýkrát, a zrejme aj naposledy plahočili na Lysú horu za snehom. So sánkami. V blate. Keď sme si potom prezerali fotky, napadlo nás, že je vlastne hrozná škoda ich tvoriť „do šuplíka“. Že možno, keď na nás ľudia tak pozitívne reagovali počas cesty na Lysú, možno by sa im páčilo to sledovať aj online. Prepojiť krásne fotky s vtipnými príbehmi a naším veľmi špecifickým humorom. A ajhľa! Ono to fungovalo a funguje doteraz.

A kde ste teda pozbierali svoje know-how a inšpiáciu?

Naše know-how vzniká metódou pokus-omyl. Občas niečo zahliadneme na Instagrame a rozhodneme sa to pretvoriť po svojom, inokedy tvoríme koncepty fotiek aj produktov samy. A najlepšie sa nám tvorí na niekoľkodňových foteniach v bazéne a s pohárom vína v ruke. To sa tie nápady sypú samé. Niektoré sú ale dosť životu nebezpečné. Občas by sme potrebovali nejakého preventistu, ktorý by zdvihol varovný prst a zabrzdil nás.

Opísali by ste cestu výroby vášho najobľúbenejšieho modelu, ktorý vyrábate?

Bezkonkurenčne najobľúbenejším modelom sú sukne z modrej látky s bielym vzorom, ktoré imitujú modrotlač. Je zaujímavé, že tradičná modrotlač sa u nás toľko nepredáva. Jednak sú sukne ušité z nej drahšie, a jednak sme sa tiež stretli s názorom, že modrotlač už je „too much“. Veľmi tradičné, veľmi folklórne.

Teraz sme si výrobu sukní rozdelili, aby sme boli efektívnejšie. Najprv je potrebné nastrihať látku. To zvláda najrýchlejšie Lucka, ktorá pripraví namerané a zažehlené balíčky. Tých sa potom ujme Barča s Miškou a balíčky nastehujú a opatria výrobnými štítkami. V ďalšom kroku sukňu Zuzka, Barča alebo Lucka ušije, a následne ich potom Verča, Verča alebo Miška oštítkujú. Objednávky balíme dosť na punk, tým, že nemáme Děvče v kroji na full time, balí ten, kto má práve čas!

Čo je pre Děvče v kroji najnáročnejšie?

Je to komunikácia. Na Instagrame máme rozdelené dni. Každý deň odpovedá našim sledujúcim jedna z nás, aby sa ten nápor rozprestrel. Ide tiež o komunikáciu medzi nami, občas si nezvládneme odovzdať informácie a vznikajú nám šumy. A dohodnúť sa na fotení? Zladiť termín 6 rozlietaných žien s hromadou záujmov? Na to nám veľakrát nestačí ani stredoškolská kombinatorika, čím zdravíme svojich profesorov z gymnázia. To je mimochodom tiež vtipná vec – len nedávno nám došlo, že sme vyštudovali všetky rovnaké gymnázium. Akurát sme sa tam kvôli desaťročnému vekovému rozpätiu nestretli.

Občas nám tiež viazne komunikácia so zákazníkmi e-shopu. To je naša veľká bolesť, tam sa určite musíme zlepšiť.

Na Instagrame sa prezentujete krásnymi fotkami, na ktoré fotenie spomínate najradšej?

To je ťažká otázka. Pretože ku každému foteniu sa viaže toľko vtipných príbehov a zážitkov! Navyše tých výjazdov za fotením sme za uplynulé dva roky absolvovali okolo 80. Ale určite by to bol mrazivý výstup na Prašivú, na ktorom sa naša Miška na zľadovatenom teréne takmer zabila, alebo letné fotenie na južnej Morave, kde sme mali skvelú základňu v penzióne Pod humnama v Krumvíři. Určite musíme spomenúť minuloročné vianočné fotenie na Libušíne, z ktorého sme sa posadili na zadok úplne všetky. A nesmieme zabudnúť na posledné fotenie roku 2022 vo vianočnej chalúpke, ktorá nás uchvátila tradíciou aj nevšednou atmosférou.

Aké sú vaše plány na rok 2023?

To vlastne ani my ešte nevieme. Stále sme „malá firma“, takže svoje plány realizujeme rýchlo, zbesilo a hlavne náhodne. Baví nás, že jeden deň vymyslíme produkt, druhý deň tvoríme, a tretí deň už je na e-shope. To nás vystihuje. Tá spontánnosť.

V roku 2023 by sme ale rady realizovali rozšírenie sortimentu o pánsku sekciu, alebo napríklad o dámske nohavice inšpirované modrotlačou.

Čo sa týka spoluprací, z tých si starostlivo vyberáme, aby sme nimi neotrávili a nezahltili našich sledujúcich, ktorí u nás primárne nehľadajú reklamu, ale pobavenie. Na budúci rok sa nám niečo rysuje, ale uvidíme, nechceme to zakríknuť.

Podľa čoho si vyberáte spolupráce s firmami a čím vás zaujalo práve ČistéDrevo?

Spoluprácu s firmami si vyberáme hlavne pocitovo. A tiež podľa toho, nakoľko s nami daný produkt súznie. Ťažko nás uvidíte robiť reklamu na kozmetické prípravky alebo hygienické potreby. Snažíme sa stále ísť tou tradičnou cestou. Vieme, že v našom prípade by reklama na vysávač alebo práčku asi nepadla na úrodnú pôdu. Ani to takto robiť nechceme. Napríklad ČistéDrevo sme si vybrali preto, že drevené výrobky z vášho sortimentu by sme si rovnako postupne z veľkej časti kúpili ako rekvizity na fotenie. Páčia sa nám vaše výrobky z prútia aj drevenej dekorácie a vieme, že sa budú páčiť aj ľuďom, ktorí nás sledujú a trávia na našom profile svoj voľný čas. Tiež veríme, že keď si nafotíme drevenú misu alebo prútenú nošu, nebude to na našom profile pôsobiť ako päsť na oko.

Děvče v kroji vracia do povedomia širšieho okolia lásku k folklóru, tradíciám a všetkému, čo máme hlboko zakorenené v našich srdciach. Ak máte blízko ku krojom, tak si urobte radosť u dievčat na e-shope, s naším zľavovým kupónom DREVO10 nakúpite so zľavou 10 %.

V rámci našej spolupráce sa potom môžete tešiť na krásne fotky, tipy do domácnosti v tradičnom duchu, recepty a sezónnu inšpiráciu, ako si pustiť trochu toho folklóru, dreva a prútia aj do svojich domovov.

Rok 2021 bol pre e-shop ČistéDrevo zlomový. Roky usilovnej práce a inovácií konečne zožali zaslúžené ovocie – vyhrali sme cenu kvality v ankete ShopRoku, v kategórii Ručné práce a tvorenie. A ako sa nám to vlastne podarilo? V nasledujúcom článku sa dozviete, ako dvaja kamaráti z detstva vybudovali z veľkého snu ShopRoka!

Deväťročná cesta z garáže až po ShopRoku 2021

• 2013 – Kto je teda samotným srdcom e-shopu ČistéDrevo? Dvaja chlapci, ktorí si chceli splniť svoje sny

Majitelia firmy – Tomáš a Tomáš – sú kamaráti už od detstva. Po maturite rozmýšľali, čo budú robiť ďalej a obaja mali veľmi podobnú víziu – chceli na trh prísť s niečím, čo tam chýba. A ako tak každý dobrý príbeh začína, aj oni dvaja začínali s podnikaním od nuly – v garáži od otca. “Drevo je materiál neobmedzených možností a my sami ho milujeme a radi s ním pracujeme, preto bol e-shop s drevenými výrobkami pre nás jasnou voľbou,” zhodujú sa obaja Tomášovia.

• 2014 – Prvé objednávky a rozširovanie tímu

Začiatok bol samozrejme ťažký, neexistoval žiadny ucelený koncept a firme chýbali skúsenosti. Napriek protestom rodičov chlapci vymenili štúdium vysokej školy za samoštúdium odboru, v ktorom sa našli a venovali mu všetok svoj čas. E-commerce svet, v ktorom zo začiatku samozrejme nevedeli chodiť, im otvoril dvere svojich neobmedzených možností. Zrazu sa objednávky začali hrnúť a nastal čas poobzerať sa nielen po ďalších členoch tímu, ale aj väčších priestoroch.

• 2015 – Prvá väčšia investícia – laser a náš nový sklad v Havířove

Nový (a prvý poriadny) sklad sa podarilo nájsť v Havířove, kde sme začali baliť naše prvé veľké objednávky. Pre ľahšiu dopravu tovaru od našich stolárov a remeselníkov sme zaobstarali dodávky a do nášho tímu pribudli prví brigádnici – najprv Martin, ktorého krátko na to následoval Marek. Obaja chlapci sú s nami dodnes, jeden má na starosti laser a druhý vedie sklad.

• 2016 – Veľké rozširovanie sortimentu

Začali sme vo veľkom vyrábať debničky, ktoré išli doslova na dračku, preto sme museli začať hľadať ďalších dodávateľov, ktorí by nám s výrobou pomohli. Tiež sme došli k záveru, že prútie by nemalo v našom sortimente chýbať, pretože k drevu neodmysliteľne patrí. A tak sa sklad plnil a plnil…

• 2017 – Sťahovanie do veľkého skladu v Šenove a nákup profi laseru

… až sa naplnil. Rovnakou rýchlosťou potom rástol aj náš tím, a preto sme sa presťahovali do väčšieho skladu v Šenove u Ostravy. Začali sme obchádzať konferencie a zoznamovali sa s ľuďmi v odbore. Veľký zlom prišiel s kúpou profesionálneho laseru, vďaka ktorému sa splnil náš veľký sen o vlastnej výrobe.

• 2018 – Stále rastieme a už na to sami nestačíme

Každá úspešná firma musí byť vidieť a preto sme na sebe stále pracovali a hľadali možnosti, ako o sebe dať vedieť. Naše aktivity a pozornosť sa pomaly presúvali od výroby a skladu ku kancelárii, a samozrejme aj k obchodným a marketingovým stratégiám. V tej chvíli nám došlo, že už na to sami nestačíme a došlo ku vzniku marketingového tímu.

• 2019 – Nový design nášho dreveného e-shopu

Začali sme viac premýšľať nad tým, či robíme všetko správne, predovšetkým s ohľadom na ľudí – ako tých, ktorí u nás nakupujú, tak tých, ktorí s nami pracujú. Vylepšili sme e-shop tak, aby bol čo najprehľadnejší a najprístupnejší našim zákazníkom, aby mali všetky potrebné informácie po ruke. A vzhľadom na rýchlosť rozširovania našej drevenej rodiny sme zapracovali aj na tímovom duchu – snažíme sa budovať vo firme takú atmosféru, aby bola pre všetkých našich zamestnancov príjemná. Vo firme si tykáme, stretávame sa aj po pracovnej dobe a nechýbajú ani zaujímavé teambuildingové akcie.

• 2020 – Investícia do farebnej UV tlačiarne

Pretože sa stále snažíme inovovať a mimo predaja a výroby na laseri stále vymýšľame, čo ďalšieho kreatívneho by sme mohli urobiť sami, prišiel čas na nákup tlačiarne. Spojenie farby a dreva sa nám zdalo moderné a vďaka UV tlačiarni vieme splniť nejedno želanie našich zákazníkov.

• 2021 – Investovali sme do kvalitných fotografií

Drevo neopísateľne vonia, je príjemné na pohľad aj na dotyk – ako ale tieto vnemy dostať k zákazníkovi, ktorý si produkt pred kúpou na e-shope nemá ako ohmatať? Vytvorili sme krásnu fotomiestnosť, kde fotíme produkty v interiéri, aby si ich zákazník mohol doma lepšie predstaviť. Zároveň sme kúpili stroj, ktorý dokáže vyfotiť produkt z 360°, takže si ho môžete prezrieť pekne zo všetkých strán. Tiež sme vypočuli volanie tých náročnejších zákazníkov a doplnili sortiment o luxusnejšie kúsky – napríklad výrobky z olivového dreva a ďalších exotických drevín, alebo napríklad originálne korkové ruksaky a kabelky.

• 2022 – Víťaz v ankete ShopRoku

Za našu usilovnú prácu sme získali ocenenie, na ktoré sme naozaj pyšní – stali sme sa ShopomRoka 2021, a to v kategórii Ručné práce a tvorenie. Tým to ale pre nás nekončí, naopak! Nadviazali sme spoluprácu s množstvom šikovných ľudí, o ktorých ešte uslyšíte. A čo sa sortimentu týka, už tohtoročné Vianoce sa môžete tešiť na luxusnejší tovar voňajúci nielen po exotike.

Čo pre nás víťazstvo znamená?

Sme radi, že je naša usilovnosť a usilovná práca vidieť! Toto víťazstvo nás samozrejme nakoplo a chceme našim verným zákazníkom dokázať, že víťazstvo bolo zaslúžené a že rozhodne nekončíme.

V prvom rade by sme sa chceli zamerať na udržateľnosť prevádzky. S tým je samozrejme spojené ekologickejšie balenie našich drevených výrobkov, teda aspoň tam, kde to pôjde bez toho, aby bola ohrozená ich bezpečnosť pri preprave.

Nemáme radi plytvanie, preto sme vytvorili na e-shope kategóriu II. akosť, kde nájdete produkty, ktoré sú síce mierne poškodené, alebo napríklad slúžili na fotenie, ale sú plne funkčné a za výrazne zníženú cenu.

Nesmieme zabúdať ani na to, že už teraz premýšľame o expanzii do iných krajín a aj keď sa zatiaľ jedná o hudbu budúcnosti, tak už teraz sa snažíme v tomto ohľade posunúť zase o krok ďalej.

Vzhľadom na to, že sme získali Cenu kvality v kategórii Ručné práce a tvorenie, chceme v tomto ohľade našu prácu ešte viac podporiť a pre našich zákazníkov sme vytvorili kategóriu zameranú najmä na veľmi jednoduché DIY tvorenie, kde hlavnú úlohu zohráva práve drevo. Našim zákazníkom sa tiež snažíme sprístupniť na blogu a sociálnych sieťach jednoduché návody na tvorenie. Na našom Pintereste sa už teraz môžete tešiť nielen na návody, ale aj zaujímavú inšpiráciu. Tento rok plánujeme preniknúť aj do vôd YouTube.

Ľudia sú u nás na prvom mieste

Víťazstvo v ankete ShopRoka je pre nás veľkou satisfakciou, ale zároveň aj zodpovednosťou a my dúfame, že sortiment drevených výrobkov bude ľudí aj naďalej baviť a preto chystáme aj množstvo zaujímavých noviniek. Tohto krásneho výsledku by sme ale nikdy nedosiahli bez dvoch najdôležitejších pilierov – našich zákazníkov a zamestnancov. 

“Chcel by som poďakovať všetkým ľuďom, ktorí každý deň vyvíjajú maximálne úsilie na to, aby ČistéDrevo bylo také, aké je dnes a každý deň sa posúvalo dopredu. A v neposlednom rade ďakujeme zákazníkom za pre nás dôležitú inšpiráciu a podporu. Bez nich by tento projekt nemal vôbec zmysel.”

V malebnom okolí Beskyd sme sa v predjarí zišli s ľudovým košikárom Jiřím Adámkom, ktorý sa pleteniu košíkov venuje bezmála 40 rokov. Jiří Adámek sa venuje košikárstvu čisto z relaxačných dôvodov a tiež preto, že má rád remeslá a konkrétne prútiu sa momentálne venuje málokto. S pánom Adámkom sme sa rozprávali najmä o tom, ako si správne pripraviť materiál, koľko prútikov na pletenie košíkov potrebujeme, ale aj o odkaze tradičných remesiel v týchto končinách.

• Prezraďte nám, ako ste sa k pleteniu košíkov dostal?

Môj strýko sa venoval pleteniu košíkov, takže u neho som to takto zblízka videl prvýkrát. Potom som ale stretol kamaráta, ktorý mi to pred niekoľkými rokmi ukázal a ja som v tom pokračoval. A samozrejme kazil, kazil a kazil, kým som to začal mať v ruke. Zo začiatku som urobil cca 50 nepodarkov, dokedy som vytvoril košík podľa mojich predstáv.

• Aké prútiky používáte?

Používam vŕbové prútiky, je možné využiť akúkoľvek vŕbu, ktorá sa naskytne. Konkrétne ja mám na pozemku žlté, červené aj zelené vŕby. Vŕbových stromov existuje mnoho a košíky je možné pliesť z akýchkoľvek prútikov. Prútiky sa dajú aj lúpať, na to je samozrejme špeciálny postup. Niektorí košikári si dokonca pestujú aj svoje košikárske vŕby čisto len kvôli materiálu.

• Je možné pliesť košíky po celý rok?

Áno, určite je to možné. Košíky sa totiž vždy pletú zo suchého prútia, ktoré sa ale pred pletením musím upraviť. Samozrejme nie je úplne príjemné pliesť v zime, pretože vám potom mrznú prsty.

• Ako sa teda také prútie upravuje?

Prútie sa musí najmä zožať, následne roztriediť podľa hrúbky a dĺžky. Možno to znie jednoducho, ale táto príprava zaberie veľa času a navyše je to práca náročná. Vŕby obyčajne rastú pri vode v ťažko prístupnom mieste, takže počítajte, že sa pri tom aj ušpiníte. Prútie sa následne nazväzkuje a nechá sa na prievane alebo na slnku sušiť, aby neplesnivelo. Predpokladám, že toto zväzkovanie a následné sušenie zaberie asi mesiac. S tým by mal každý začínajúci košikár počítať. Keď sa ide následne pliesť, tak sa prútie musí namočiť. Odporúčam namáčať prútie napríklad do starej vane v dažďovej vode, alebo prípadne dať do vody trochu sody na zmäkčenie.

• Ako dlho sa musí prútie máčať?

V studenej vode to trvá až 14 dní, preto je dôležité si pletenie košíkov z prútia starostlivo naplánovať. Pokiaľ ale máte možnosť, odporúčam kvôli zrýchleniu procesu namáčať prútiky v mierne teplej (nie horúcej!), alebo vlažnej vode.

• Vidím, že tu máte nejakú vychytávku, čo to máte?

To je vlastne ležatý kotol. Koľkokrát, obzvlášť v období Veľkej noci, som mal zákazku na 40 korbáčov a nespočetné množstvo najrôznejších košíkov, že som musel proces namáčania kvôli zákazníkom urýchliť. Takže si tu pod tým kotlom trochu zakúrim a prútiky potom môžem namočiť vo vlažnej vode, čím výrazne zrýchlim ich prípravu.

• Koľko prútikov potrebujete na jeden košík?

Približne od 300 do 500 kusov, záleží samozrejme na veľkosti košíkov. Ja už mám na to svoje postupy, takže pletiem najčastejšie z 24 prútikov a tento postup niekoľkokrát po sebe zopakujem. Väčšie koše sa potom pletú aj z 20, 28 a 32 prútikov.

• Poradíte nám, ako získať prútiky?

Pokiaľ chceme pliesť z prútia, tak si v prvom rade musíme nájsť vhodný materiál. Na vhodnej vŕbe sa strihajú iba jednoročné pruty. Musíme hlavne myslieť a to, že pokiaľ vŕbu jeden rok neostriháme, tak prútiky z nej sú už znehodnotené, stratia svoju ideálnu pružnosť a ohybnosť. Správny košikár by teda mal mať v prvom rade prístup k materiálu.

• A ako prútie uchovávať?

Prútie sa uchováva najmä suché, schované na mieste chránenom pred dažďom. V stodole pod strechou mám napríklad prútie staré 40 rokov a nič mu nie je. Pokojne by som z neho mohol upliesť kvalitné košíky.

• Naozaj 40 rokov?

Áno, prútie je totiž trvanlivým materiálom vhodným napríklad aj na nábytok a najrôznejšie veci dennej potreby. Na rozdiel od dreva sa doňho ľahko nedostane hmyz a navyše sa dobre udržuje.

• Čo je na pletení košíkov najdôležitejšie?

Rozhodne príprava materiálu. Pokiaľ nemáte dobre pripravené prútie, tak košík nikdy neupletiete. Tiež je treba poznať presný postup a nesmie sa zabúdať poriadne uťahovať. Ja to napríklad už robím rukami, pretože mám prax, ale veľa košikárov košík postupne stĺka a vyrovnáva kladivkom, aby sa im nerozbehol a bol stále pevný.

• Môže s pletením košíkov začať aj úplný laik?

Áno, môže, ale človek sa musí obrniť trpezlivosťou, pretože nie hneď budete mať dokonalý výsledok. Práve v tejto fáze veľa ľudí skončí, pretože na to nemajú dostatok trpezlivosti.

• Za ako dlho myslíte, že sa to človek naučí?

Naučiť sa to dá pokojne za pol dňa, ale je to hlavne o cviku. Zo začiatku človek pokazí aj niekoľko desiatok košíkov, než sa podarí ten prvý, s ktorým bude naozaj spokojný.

• Majú ľudia stále záujem o tradičné remeslá?

Na pozretie určite áno, možno sa o tom dnes aj hovorí, že sa ľudia vracajú k tradíciám, ale moja vlastná skúsenosť je tá, že na trhoch ľudí zaujímajú len stánky s občerstvením. Ale s klasickým rozprávaním pri stánku s remeselníkom, tak s tým som sa v poslednej dobe veľmi nestretol.

• A chodíte niekam svoje umenie predvádzať?

Poslednou dobou – potom, čo som navštívil väčšie trhy napríklad v Ostrave a v Katowiciach, som trochu otrávený z nulového záujmu ľudí, tak sa teraz skôr sústredím na miestne remeselné trhy. Najbližšia možnosť, kedy ma uvidíte, je Rožnov pod Radhošťom v rámci slávnosti Jar na dedine, ktorá prebehne 21. mája, týmto vás samozrejme v zastúpení Valašského múzea v prírode na túto akciu srdečne pozývam. Obzvlášť pre deti je táto akcia nielen zábavná, ale najmä poučná.

Pletenie prútených košov patrí medzi jedno z najtradičnejších remesiel v našich končinách, ktoré s trochou cviku zvládne aj začiatočník. Výrobky z prútia navyše využijete na denné používanie, napríklad na hríby alebo nákupy. Zároveň ale výrobky z vŕbového prútia môžu skvele slúžiť ako netradičná dekorácia a výraznou osobnou hodnotou. Navyše si môžete byť istí, že vám prútený tovar vydrží po celý váš život. Slovami Jiřího Adámka: “Prútený kôš, ak ti ho koza nezožerie, tak ho máš na celý život.”

Kristína Nemčková je najmladšia víťazka kuchárskej súťaže MasterChef. Vydala vlastnú kuchársku knihu #UPGRADE (inovujúcu tradičné slovenské i české recepty), ktorá sa stala bestsellerom. Nedávno si splnila ďalší sen – absolvovala vyhlásenú Le Cordon Bleu v Londýne. Požiadali sme Kristínu o rozhovor a vyšlo z toho krásne rozprávanie o varení, skúsenostiach a ďalších plánoch.

Môžete nám bližšie predstaviť, ako kuchárska kniha vznikla?

Nápad na koncept kuchárky #UPGRADE, ktorá je z jednej polovice o tradičných československých receptoch a z druhej polovice o inováciách k týmto receptom, vznikol presne na finále súťaže MasterChef pred dvoma rokmi. V hladisku sedela aj moja „hostitelská mama” z USA, u ktorej som rok bývala počas stredoškolského študentského programu. Keď sa dozvedela, že budem vo finále, priletela a aj keď počas nakrúcania nerozumela ani slovo, bola nadšená tým, že som pre hlavný chod vybrala babičkin jednoduchý tradičný recept a pretvorila ho na „upgrade“ verziu. Na druhý deň, po mojom víťazstve, sa nás doma opýtala, či sme niekedy videli kuchársku knihu s týmto konceptom. Celá rodina sa pre nápad s originálnou kuchárkou nadchla a o pár dní neskôr sme začali na knihe pracovať.

Spolu s babičkou, ktorá je vášnivou kuchárkou a celý život sa tým živila, sme v našej domácej kuchyni uvarili vsetky jedla, moja mama spravila fotky a redakčne zastrešila celú knihu. Otec sa postaral o výber tlačiarne, bratranec mi pomohol s webovými stránkami a za tri mesiace sme odovzdali tlačové údaje do tlačiarne. Nebolo to vôbec jednoduché a nikdy by som neverila, koľko roboty je za tvorbou kuchárky. Pracovali sme na knihe naozaj aj 15 hodín každý deň a varenie bolo to najľahšie. Najviac času zabralo písanie receptov a ich presných postupov, úprava fotiek, grafické spracovanie celej knihy, výber papiera, obálky, balenie a potom aj distribúcia. Sama by som to ťažko dokázala. Do knihy sa zapojil takmer každý člen naše rodiny a preto o kuchárke #UPGRADE hovorím, že je rodinným projektom.

Knihu sme vydali na vlastné náklady, bez pomoci vydavateľa a distribúcie, s predajom cez vlastný e-shop www.madebykristina.cz.

Dodnes má kniha, vďaka nápadu prepojiť tradície s inováciou v kuchyni, veľký úspech a vďaka jej predaju som si zarobila na štúdium gastronomickej školy Le Cordon Bleu v Londýne, ktorú som toto leto vyštudovala a získala Grand Diplome.

V gastronómii, kde dominujú muži, ste štartovala ako veľmi mladá žena: bolo pre vás náročné s kuchárskou knihou preraziť?

Mala som šťastie a tiež sa mi v hlave s knihou vytvorila jasná predstava. Nechcela som „ďalšiu” obyčajnú kuchárku, farebnú obálku s mojou vysmiatou fotkou alebo tanierom, ani v knihe celý môj životný príbeh. Bola som rozhodnutá ísť do risku a preniesť do knihy svoj minimalistický pohľad na gastronómiu. Jedlo v mojej kuchárke hrá hlavnú rolu. Kuchárka #UPGRADE je jednoducho iná ako ostatné kuchárske knihy a pritom taká blízka každému, kto má rád české a slovenské jedlo. Možno práve „odlišnosť” a správne načasovanie pri vydaní knihy mi pomohli preraziť a nemá s tým nič spoločné genderové rozdelenie v gastronómii. Minimálne ja tento rozdiel nevnímam.

A aký vplyv na to mala vaša účasť v súťaži MasterChef?

Súťaž som si užívala od prvej až do poslednej chvíľe a rada o nej hovorím, že to bol intenzívny kurz varenia s rovnakými fanúšikmi varenia ako som ja. Nešla som do súťaže vyhrať ani sa presláviť. Chcela som si to vyskúšať, pretože už ako dieťa som so zatajeným dychom hltala každý diel vtedy ešte česko-slovenskej verzie súťaže. Bolo mi možo 8 – 9 rokov a inšpirovala som se súťažiacimi a doma skúšala rovnaké recepty. Tiež som si v tom čase založila svoj profil na facebooku s názvom “Som MasterChef”, ktorý dnes nesie názov “Made by Kristína. Možno sa mi tým splnil detský sen, ale súťaž ma utvrdila v presvedčení, že sa chcem vareniu venovať profesionálne.

Samotné víťazstvo v súťaži bola len povestná čerešnička na torte, najcennejšia je pre mňa tá skúsenosť, priatelia, ktorí mi zostali aj po súťaži a tiež možnosť stretnúť sa a navariť pre troch skvelých kuchárov vrátane toho s michelinskou hviezdou.

Mohla ste si vďaka výhre v súťaži splniť sen ísť do Londýna alebo by ste si ho splnila aj bez výhry?

Výhra v súťaži je pol milióna korún a nie je tajomstvom, že sa musí pred vyplatením zdaniť, takže som dostala niečo cez 400 tisíc. Ročné štúdium na kuchárskej škole Le Cordon Bleu stojí 37 tisíc libier, čo je viac ako milión korún a treba zarátať aj náklady na bývanie a život v Londýne. Výhra by mi nestačila ani na jeden semester. Na štúdium som si zarobila predajom kuchárskej knihy. Dá sa povedať, že som výhru správne investovala do produkcie vlastnej knihy a jej zárobok do vlastného vzdelania.

Aký bol ročný kurz v Le Cordon Bleu?

Štúdium na škole prebieha 6 dní v týždni, v prípade, že si zvolíte program Grand Diplome. Je to kombinácia dvoch predmetov – varenie (Culinary) a pečenie (Pastry) a skladá sa z teoretických, demonštračných a praktických hodín. Celé štúdium je rozdelené do troch semestrov, vždy na ich konci musí študent spraviť písomné a praktické skúšky. Hodnotenie na konci semestrov je v percentách a hodnotí sa nielen vzhľad a chuť jedla, ale aj priebeh prípravy, dodržanie postupu, hygiena a zužitkovanie všetkých surovín, čiže odpad.

Vyučujú naozaj dobrí šéfkuchári s dlhoročnými skúsenosťami z reštaurácií. Moje očakávanie bolo štúdiom naplnené. Bola som samouk, do školy som si išla pre základy a pochopenie technik pri príprave jedla. Som si teraz v kuchyni istejšia a viac tomu rozumiem a tiež som krôčik od cieľa stať sa profesionálnou kuchárkou. Chýba mi už len to najcennejšie a to prax.

Čo ďalšie teraz máte v pláne, zostávate v Londýne?

V Londýne zostávam. Počas školy som využila jediný voľný deň a zamestnala sa zadarmo ako stážistka v reštaurácii s dvoma michelinskými hviezdami, Story. Ta mi teraz ponúkla pracovné miesto, v septembri k nim nastúpim do kuchyne. Bude to dril a ja sa už neviem dočkať. Neskôr budem možno pripravená viesť vlastnú kuchyňu. Držte mi palce!

Čo by ste odporučila našim čitateľom ako základné vybavenie pre domácu kuchynu? Do čoho sa oplatí investovať?

Mám rada menej, ale kvalitne. Ako každý kuchár, aj ja potrebujem v kuchyni kvalitný nôž. Používam japonské nože z damascénskej ocele a nedám na ne dopustiť. U nás doma vládne prírodný materiál, najmä drevo a preto ho mám rada aj v kuchyni. Mojou vášňou a tiež zberateľským koníčkom sú keramické a drevené taniere, kde každý z nich nesie vlastný príbeh.

Nôž a masívna veľká drevená doska na krájanie, na tom by som nikdy nešetrila. Kvalitný nôž je na celý život a nepotrebujete celú sadu, stačia vám 2 – 3 veľkosti. A doska na krájanie je základ, musí vydržať záťaž aj vlhkosť a mať dostatočne veľkú plochu na krájanie. Žiadny mini lopárik! Já osobne rada doma používam masívnu drevenú dosku z orechu vyrobenú pre mňa na mieru s rozmerom 50 x 35 cm. Nemá žiadne zbytočné zárezy a vďaka masívnej konštrukcii pekne drží na pracovnej ploche. Okrem spracovania mäsa, na ktoré radšej používam z hygienických dôvodov plastovú dosku, na nej pripravujem pri varení úplne všetko.

Téma udržateľnosti a ekológie rezonuje celým svetom. Ovplyvňuje to vaše rozmýšľanie nad výberom potrieb do kuchyne?

Téma udržateľnosti sa ma rozhodne dotýka a sprevádza životom pri výbere oblečenia, surovín a pomôcok do kuchyne. Sledujem tiež trendy udržateľnosti pri varení a učím sa variť bezodpadovo. Nie som odborník na túto tému, ale nie je mi to ani jedno. Udržateľnosť vnímam aj z pohľadu pôvodu materiálu, ale aj výrobného procesu, kto za výrobou stojí. Keď sa dá, zisťujem si viac o výrobku a rada podporujem lokálnych návrhárov a výrobcov.